Roma pastoral care in the context of social work
Abstrakt: Rómovia sa radia k najväčším národnostným menšinám vyskytujúcich sa v Slovenskej republike. Ich život je sprevádzaný determinantami, ktoré znižujú kvalitu ich života. Často zápasia s chudobou, nezamestnanosťou, nízkou vzdelanosťou atď. Medzi najvýraznejší determinant minoritnej časti obyvateľstva je samotná segregácia od majoritnej spoločnosti. Samotná izolácia tieto determinanty ešte viac prehlbuje. Dochádza k nárastu prehlbovania rozdielov medzi majoritou a minoritou. Za desaťročia práce s rómskou menšinou sa nepodarilo ich úplne adaptovať do spoločnosti. Išlo skôr iba o malé výnimky. Aby naďalej dochádzalo aspoň k postupnému adaptovaniu sa rómskej minority do majoritnej spoločnosti sa vyžaduje systematická práca. Jednou z nich je aj pastoračná činnosť, ktorá zaznamenáva úspechy v oblasti sociálnej práce s Rómami. Cirkev na túto prácu využíva pastoračné centrá, ktoré majú zároveň status komunitných centier. Zmeny sú orientované nielen na postupné začleňovanie sa Rómov do spoločnosti. Všetko sa vykonáva v duchu evanjelia. Samotné komunitné centrá zabezpečujú pastoračnú starostlivosť, ktorej súčasťou je sociálna práca. Ich súčasťou sú duchovní, ktorí boli Katolíckou cirkvou vyčlenení pre prácu s touto cieľovou skupinou. Súčasťou centier sú aj pracovníci z majoritnej spoločnosti i rómskej minoritnej skupiny, ktorí sa podieľajú pri vykonávaní činnosti.
Kľúčové slová: Rómovia. Pastorácia. Sociálna práca. Evanjelizácia. Gréckokatolícke formačné centrum pre Rómov. Komunitné centrum.
Abstract: The Roma belong to the largest national minorities occurring in the Slovak Republic. Their lives are accompanied by determinants that reduce their quality of life. They often struggle with poverty, unemployment, low education, etc. One of the most significant determinants of the minority population is segregation itself from the majority society. Isolation alone deepens these determinants. There is a widening gap between the majority and the minority. Over the decades of working with the Roma minority, they have not been able to fully adapt to society. These were rather small exceptions. Systematic work is required in order to continue to at least gradually adapt the Roma minority to the majority society. One of them is pastoral activity, which records successes in the field of social work with the Roma. The church uses pastoral centers for this work, which also have the status of community centers. The changes are aimed not only at the gradual integration of the Roma into society, but above all their uniqueness and originality are respected. The goal is a person as he is with his perception and needs. Everything is done in the spirit of the gospel. The community centers themselves provide pastoral care, which includes social work. They include clergy who have been assigned by the Catholic Church to work with this target group. The centers also include employees from the majority society and the Roma minority group, who participate in the performance of activities.
Key words: Gypsies. Pastoral care. Social work. Evangelization. Greek Catholic Formation center for Roma. Community center.
Úvod
Na Slovensku žije početná rómska národnostná menšina. Je charakteristická svojou etnicitou, spôsobom prežívania, mentalitou, vlastnou kultúrou, ako aj čiastočnou históriou i znakovými odlišnosťami. Z Indie, v jedenástom storočí nášho letopočtu, začali postupne osídľovať celú Európu. V minulosti Rómovia boli charakteristickí kočovaním, vykonávaním remesiel, a praktizovaním vlastného umenia. Cez kočovanie vykonávali svoje remeslá a umenie, ktoré boli obohacujúce pre žijúcich obyvateľov, ku ktorým ako kočovníci prišli na určitú dobu. Potom sa presúvali na ďalšie miesta, kde ponúkali svoje umelecké vystúpenia i remeselné služby.
Rómovia sa neskôr začali násilím udomácňovať počas 1. Československej republiky. Niektoré rómske rodiny mali jasný pokyn nasťahovať sa na okraji obcí. Bola im nadiktovaná určitá izolácia od ostatných obyvateľov. To bol jeden z faktorov, ktorý neskôr spôsobil to, že dochádzalo k segregácii – väčšiemu oddeľovaniu sa Rómov a členov majority. To spôsobilo väčšiu sociálnu exklúziu, ktorá vytvorila dva odlišné svety medzi minoritou a majoritou. Neskorší zákon č. 74/1958 Zb. o trvalom usídlení kočujúcich osôb zakázal kočovný spôsob života v Československu. Týmto sa zakázalo Rómom kočovať. Nanútená izolovanosť ako aj zákaz sebarealizácie vytvorili nemalé sociálne problémy, s ktorými dnes Rómovia musia zápasiť. Počas existencie samostatného Slovenska zlyhávali projekty určené na pomoc Rómom. Taktiež sa zdá, že sociálna práca s touto cieľovou skupinou je akousi zbytočnou námahou. Na pomoc týmto ľuďom prichádza špecifický druh sociálnej práce, ktorým je pastoračná činnosť Gréckokatolíckej cirkvi sui iuris na Slovensku. Tá vykonáva svoju činnosť dlhodobo, preto zaznamená úspechy v danej oblasti.
Sociálna práca s rómskou minoritou
Rómska minorita v spoločnosti predstavuje ohrozenú skupinu. Zápasí s chudobou,1 ktorá predstavuje najčastejší, badateľný a najviac sa vyskytujúci jav v tejto spoločnosti. „Chudoba Rómov na Slovensku vykazuje niekoľko špecifík a veľmi často je viazaná na množstvo stereotypov, ktoré o tejto skupine panujú. Tieto stereotypy sú v reálnom živote pre mnohých Rómov limitujúce a v konečnom dôsledku diskriminujúce.“ (Mušinka, Pollák, 2018, s. 22)
Príznačná je vysoká nezamestnanosť, nízka vzdelanostná úroveň a segregácia od majoritnej spoločnosti. Tieto faktory vyskytujúce sa v spomínanej marginalizovanej skupiny negatívne ovplyvňujú kvalitu jej života i celej spoločnosti. Rómsku identitu nie je jednoduché odhaliť, bezpochyby preto, že je dynamická, nestála a prejavuje sa v interakcii v narušených vzťahoch medzi Rómami a Nerómami. Ťažké je tiež určiť komplexnú a relatívne uniformnú etnickú jednotku, z ktorej by sa dal odvodiť jej pôvod. Napriek tomu možno oprávnene hovoriť o súbore prvkov, ktoré v istom zmysle predstavujú charakteristický spôsob ich existencie, možno neusporiadaný, bez definovaných obrysov, ktorý treba skôr chápať ako mentalitu než základný životný postoj. (porov. Pápežská rada pre pastoráciu migrantov a cestujúcich. Smernice pre pastoráciu Rómov, čl. 12)
Sociálna práca vychádzajúca z kresťanstva určená Rómom
Sociálna práca s rómskou minoritou je mimoriadne náročná. Aby bola úspešná, vyžaduje si dlhodobú, sústavne nepretržitú činnosť. Podľa Nováka (2013) sociálnu prácu možno vo všeobecnosti charakterizovať ako vedecký odbor zameraný na profesionálnu sociálnu starostlivosť o človeka a jeho sociálne prostredie, v ktorom realizuje svoje bytie. Je to aj v prípade rómskej minority, ktorá žije svoj život vo svojom prostredí. Cieľom tejto činnosti je postupný proces sociálnej inklúzie Rómov do spoločnosti. „Na posilnenie procesu sociálneho začlenenia Rómov žijúcich v rómskych komunitách, ktorá povedie k aktívnej spoluúčasti na živote spoločnosti, je potrebné určité množstvo Rómov, u ktorých dôjde:
- k prvotnej sociálnej zmene (obrátenie, prvotná zmena rozmýšľania a uvedomenia si problému),
- k rozširujúcej sa sociálnej zmene (túžba aktívne využívať voľný čas, zmena v rodine a zmena motívov k službe, schopnosť prekonávať problémy),
- k prehlbujúcej sa sociálnej zmene (vzdelanie ako hodnota, samostatnosť, práca na sebe, získanie organizačných zručností). Títo Rómovia budú vplývať svojim príkladom na sociálnu zmenu vo vlastných komunitách a tak dôjde aj k obnove často narušených vzťahov medzi Slovákmi a Rómami. (porov. Neupauer, In: Z osady do kráľovstva)
Princípy zamerané na sociálnu starostlivosť ľudí, ich sociálneho prostredia a neskoršia inklúzia do spoločnosti, vychádza z kresťanského učenia. Skutky apoštolov svedčia o vplyve kresťanstva na spoločnosť, a v tom môžeme vidieť prvé začiatky prepojenia sociálneho učenia cirkvi medzi vedným odborom sociálna práca. (Novák, 2013). Platí to aj pre Rómov, aby sa vyhli závislostiam, obchodovaniu s ľuďmi, nútenou prostitúciou súvisiacich s chudobou, ktorej príčiny môžeme hľadať predčasne ukončenej školskej dochádzke, ak nedisponujú požadovanou intelektuálnou výbavou, alebo nevhodnými medzigerečnými zvykmi, ktoré sa opakujú.
Kristove postoje a skutky k núdznym a slabým
Zakladateľ Cirkvi Ježiš Kristus kládol dôraz na chudobných, núdznych a chorých. Apeloval na pomoc tým ľuďom, ktorí boli vylúčení zo spoločnosti, resp. ktorých sa spoločnosť stránila. Sám bol proti otroctvu, ktoré v tej dobe bolo bežné. Je tam pararela so súčasťou, kedy stále máme problém s otroctvom u nás aj v zahraničí, kde končia ľudia z vylúčených komunít, ktorí sa neveria brániť. Kristus mimoriadne vnímal sociálne, či statusové rozdiely medzi ľuďmi. Odmietal však medziľudskú izoláciu na základe rozdielov. Bol v sociálnom kontakte s tými ľuďmi, ktorými väčšia časť vtedajšej spoločnosti opovrhovala. Samotné Kristovo správanie bolo nielen niečím nové, ba aj prelomové v tom, že dôraz kládol na človeka ako žijúcu bytosť, ktorá má rovnakú dôstojnosť spoločne s ostatnými. Túto Ježišovu misiu treba chápať aj v sociálnom rozmere. Najmä v Evanjeliu podľa Lukáša vidno Ježišov veľký záujem o chudobných, slabých, chorých, ubolených a hriešnych, ktorým ponúka duchovné i telesné uzdravenie i oslobodenie. Dôležitou súčasťou Ježišovej misie je služba týmto ľuďom, ktorých spoločnosť z akýchkoľvek dôvodov odstrčila na okraj. To však neznamená, že pre Ježiša boli dôležití iba títo ľudia. Do jeho misijného záberu zapadali aj bohatí, ba i zákonníci a farizeji. (porov. Bučko, 2011) Sám Ježiš pobádal druhých k službe slabým: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ (Mt 19, 21)
V príklade Ježiša Krista, ako aj skutkami jeho nasledovníkov sa ustanovili počiatky organizovanej sociálnej práce,2 ktorá sa orientuje na slabých. „Z týchto charitatívnych skúseností Cirkvi postupne vyrástla aj moderná sociálna práca, ktorú uskutočňuje najmä štát alebo miestna samospráva, tiež však neštátne organizácie.“ (Bučko, 2011. s. 206)
Na toto promptne nadväzuje aj Katolícka cirkev na Slovensku. Vo svojej činnosti vymedzila priestor na pomoc marginalizovaným rómskym skupinám. Na túto náročnú úlohu vyčleňuje odborníkov ako aj členov z rady duchovenstva a reholí. Taktiež do tejto služby pozýva laických veriacich, ktorí toto pozvanie môžu vnímať ako životné poslanie.
Je potrebné zo strany duchovných sa priblížiť k Rómom. „Druhý vatikánsky koncil okrem toho vyzval biskupov, „nech sa venuje osobitná pozornosť veriacim, ktorí pre životné okolnosti sú iba málo účastní riadnej spoločnej pastoračnej starostlivosti farárov, alebo sa im jej vôbec nedostáva“ (Pápežská rada pre pastoráciu migrantov a cestujúcich. Smernice pre pastoráciu Rómov, čl. 21). Katolícka cirkev na Slovensku reagovala na túto požiadavku druhého vatikánskeho koncilu. Intenzívnejšie sa začala zaujímať po páde komunistického režimu a v roku 1993 založila Konferencia biskupov Slovenska Komisiu pre pastoráciu Rómov. Odvtedy začalo organizovanie pravidelných pútí v Gaboltove v spolupráci so saleziánmi a samotnými rómskymi veriacimi. (porov. Kováč, Jurík, 2002, In: úhrnná správa o Rómoch na Slovensku)
Duchovenstvo, laici a ďalší členovia z rehoľných spoločenstiev či z diecéz je Cirkvou vyčlenené pre túto náročnú prácu. Výnimku nepredstavuje ani gréckokatolícka cirkev sui iuris na Slovensku. Aj tá zaviedla a zavádza špeciálnu pastoráciu, ktorá sa venuje tejto stále spomínanej marginalizovanej skupine. Pastorácia už dosahuje badateľné výsledky.
Špeciálna pastorácia pre Rómov
Skúsenosti pastoračnej činnosti často poukazujú, že prípadná účasť rómskej marginalizovanej skupiny na verejných bohoslužbách spôsobuje nevôľu zo strany majoritnej spoločnosti. Rómovia sú na bohoslužbách často neprijatí. Majorita je schopná prestať zúčastňovať sa bohoslužieb kvôli účasti Rómov. V praxi tento jav nebol a nie je ojedinelý. Je potrebné poukázať aj na rôznosť mentalít oboch skupín. Taktiež aj jednotlivé úkony, modlitebné gestá a postoje sú častým ukazovateľom tohto náboženského prežívania, ktoré je často rozdielne u oboch skupín. Duchovní cirkví to riešili tým, že nedeľné bohoslužby pre Rómov vymedzili osobitne najmä počas pracovných dní v týždni. Z týchto skúseností Cirkev vytvára podmienky na realizáciu špeciálnej pastorácie3 pre Rómov.
Na Slovensku pôsobí Gréckokatolícka cirkev sui iuris.4 Je v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou i v jednote s rímskym pápežom. Gréckokatolícka rómska misia, ktorá bola založená na Slovensku sa stala aj samostatným právnym subjektom. Svoju právnu subjektivitu odvodzuje od spomínanej Gréckokatolíckej cirkvi. Jej poslaním je na území Prešovskej gréckokatolíckej archieparchie prinášanie rómskym komunitám rôznorodej pastoračnej, formačnej, duchovnej i sociálnej činnosti. Rómska misia je organizačne rozdelená do okresných centier Čičava – Vranov nad Topľou, Bardejov a Stará Ľubovňa. V súčasnosti prebieha výstavba krajského centra na Sigorde (okr. Prešov). Tieto pastoračné centrá vystupujú ako komunitné centrá. Okrem duchovných, vyčlenených na túto misiu sú zamestnaní aj laici, ktorí v komunitných centrách vykonávajú sociálnu prácu. Tí poskytujú sociálne služby a poradenstvo.
V roku 2012 zriadilo gréckokatolícke prešovské arcibiskupstvo formačné centrum pre Rómov v obci Čičava, nachádzajúcej sa v okrese Vranov nad Topľou na východe Slovenska. Ide o samostatný právny subjekt, ktorý vystupuje pod názvom Gréckokatolícke formačné centrum pre Rómov (ďalej len GFCR). Právnu subjektivitu dané centrum odvodzuje od Gréckokatolíckej cirkvi sui iuris na Slovensku. Poslaním tohto centra je podpora a rozvoj sociálnych, etnických, minoritných a marginalizovaných skupín. Vyvíja aktivity, ktoré si vytýčila ako svoje poslanie. Ďalej do svojej činnosti zahŕňa aj spoluprácu s tretím sektorom a so samosprávami.
Činnosť Gréckokatolíckeho formačného centra pre Rómov v Čičave
Poslaním GFCR je rozvoj a podpora etnických, sociálnych a iných minoritných skupín na území Slovenskej republiky (najmä rómskych komunít vo vidieckom prostredí) s cieľom zlepšiť ich spoločenské, sociálno-ekonomické postavenie, vzdelanostnú a duchovnú, kultúrnu úroveň, vyvíjať osvetovú činnosť, ako aj zlepšovať vzájomné vzťahy medzi Rómami a majoritou, podporovať kultúrne a duchovné hodnoty Gréckokatolíckej cirkvi, podporovať ochranu zdravia, prírody a krajiny a ochranu a tvorbu životného prostredia. (porov. https://romskamisia.sk/misia/vranov/) Pred štátom centrum vystupuje ako komunitné centrum5 (ďalej len KC). Hlavným poslaním centra je vykonávanie pastoračnej starostlivosti pre rómsku minoritu.
V GFCR sa vykonáva práca s deťmi. Zameriava sa na vzdelávaciu činnosť. V centre je detašované pracovisko základnej umeleckej školy, ktoré poskytuje vzdelávanie pre Rómov v oblasti dramatického, tanečného a výtvarného umenia. Okrem iného nechýba ani doučovanie rómskych detí, ako aj pomoc pri robení si domácich úloh. Pre žiakov je zorganizovaná aj družina pre deti. V rámci voľného času funguje pre žiakov futbalový krúžok. Nechýba ani činnosť rómskeho skautského oddielu, ktorý združuje predovšetkým rómsku mládež. Aj cez skauting sa podporuje zdravie svojich členov, vyvíjajú sa aktivity týkajúce sa ochrany prírody, krajiny i tvorba životného prostredia. V lete sú pre deti a mládež organizované letné tábory, ktorých súčasťou je modlitbový program.
Komunitné centrum v Čičave poskytuje Rómom služby podľa §24d ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. Ide o základné sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právomchránených záujmov (asistencia pri písaní žiadosti o zamestnanie, životopisu, žiadosti o sociálne dávky). Dôležitou činnosťou KC sú preventívne skupinové aktivity, poskytovanie komunitnej rehabilitácie, ktorá je zamenraná na znovunadobúdanie stratenýchzručností.
V oblasti verejnej správy spolupracuje so samotnou obcou. Podarilo sa im zorganizovať amatérsky futbalový turnaj, ktorý bol zložený z rómskych tímov i tímov, ktorých hráči boli z majority. Išlo o zblíženie sa oboch skupín obyvateľstva, ktoré na Slovensku bývajú izolovane vedľa seba a pritom sa nepoznajú. Poskytujú humanitárnu pomoc. Mamičkám sú poskytované základné balíčky pre novorodencov, pre ďalších darované šatstvo.
Spomínané centrum podporuje v oblasti kultúry rozvíja rómsku kultúru a umenie. Boli založené hudobné skupiny, ktoré už zaznamenali svoje úspechy, medzi ktoré patrí aj vydanie vlastných albumov i úspešnosť v bodovacích súťažiach kresťanskej hitparády. Divadelná činnosť zložená z rómskych ochotníkov zaznamenala svoje úspechy pri vystupovaní predovšetkým na východnom Slovensku. V rámci voľnočasových aktivít sa vytvárajú umelecké výtvory – drevorezby, maľby, okrasné predmety, upomienkové predmety a pod.
Pre GFCR a KC v Čičave je základnou činnosťou pastoračná činnosť. Všetky ďalšie činnosti, ktoré KC vykonáva sú súčasťou samotnej pastorácie. Pravidelne vykonáva bohoslužby – gréckokatolícke sväté liturgie. Nechýba ani organizovanie dňa rodín, na ktorých sa zúčastňujú rodiny pre ktorých je pripravený predovšetkým duchovný program. V rámci pastoračnej starostlivosti, ktorú vykonáva Gréckokatolícka cirkev nechýba ani vysluhovanie sviatostí – krstenie detí, prípadne dospelých, vysluhovanie myropomazania,6 ktoré je spojené s krstom, spoveď, Eucharistia, uzatváranie manželstiev a vyslúženia sviatosti pomazania chorých. Chorých Rómov, podľa potreby, chodia tamojší gréckokatolícki duchovní zaopatriť, kde vysluhujú potrebné sviatosti. Ide o činnosť, vďaka ktorej ukazujú svoju blízkosť a súcit s trpiacimi. Samotná návšteva pozitívne vplýva na chorých ako aj ich príbuzných. Je nápomocná v rámci psychohygieny rodiny (resp. rodín) žijúcich v jednej domácnosti.
Tamojšia pastoračná činnosť priniesla prvé úspechy v oblasti oslovenia mladých rómskych mužov stať sa kňazmi a venovať sa špeciálne Rómom. Oslovila aj ďalších mladých mužov – kňazov a bohoslovcov, ktorí sa rozhodli pre tento druh špeciálnej pastorácie. „Gréckokatolícka cirkev namiesto bežnej územnej pastoračnej štruktúry poukazuje na dôležitosť vytvárania personálnych pastoračných štruktúr, v rámci ktorých môže prebiehať pastoračná a sociálna činnosť zameraná na evanjelizáciu, ľudský rozvoj a špecifické potreby Rómov. Pôsobenie kňaza, ktorý je špeciálne vyčlenený na prácu alebo misiu medzi Rómami nezávisle od práce farnosti, ukázalo, že ide o úspešný model služby medzi Rómami, ktorý sa v tomto prípade javí efektívnejší, ako keď sa o prácu s Rómami pokúša kňaz v rámci vlastnej farnosti. Špeciálne vyčlenení pastorační pracovníci sa ukazujú ako mimoriadne dôležití pri práci s Rómami.“ (Neupauer, 2020, s. 85, In: Z osady do kráľovstva) Uprostred rómskych komunít je cieľom pastoračného centra pre Rómov v Čičave zakladanie a podporovanie aktívnych kresťanských spoločenstiev. Jedným z výsledkov je založenie biblickej školy, ktorá pravidelne organizuje vzdelávanie pre Rómov v náboženskej oblasti a oblasti života. V pastoračnom centre v obci Soľ nachádzajú vlastný priestor, organizujú rôzne sedenia a tvorivé dielne pre deti, mládež a dospelých. Animácia voľnočasových aktivít pre Rómov má svoje stále miesto vo fungovaní centra.
Pastoračné centrum posiela svojich členov, ako Rómov, tak aj Nerómov, do rómskych osád. Tamojším obyvateľom sa ohlasuje radostná zvesť Kristovho evanjelia. S terénnou evanjelizáciou sú členovia rómskych komunít informovaní o činnosti centra, a tak sa im poskytuje ponuka využiť túto príležitosť.
Ak si všimneme Ježišov evanjelizačný štýl, zbadáme, že Ježiš ohlasoval evanjelium o Božom kráľovstve nielen v chráme, v synagógach či po domoch, ale aj na verejných priestranstvách, „pod holým nebom“. (porov. Bučko, 2011) V centre sa poskytujú služby samotného komunitného centra. Možno považovať túto evanjelizáciu za istý druh terénnej sociálnej práce. S úspechom tejto činnosti je informovanie ďalších Rómov samotnými Rómami, ktorí sú už začlenení do aktivít centra a s daným centrom majú pozitívne skúsenosti.
Gréckokatolícka cirkev sui iuris na Slovensku si kladie za úlohu vykonávanie tejto špeciálnej pastorácie, ako zakladanie týchto pastoračných centier. Vďaka pastoračným výsledkom s Rómami sa iniciovalo a iniciuie zriadenie ďalších pastoračných centier a kaplniek ako miest modlitby pre duchovný a osobnostný rozvoj rómskej minority, ktorá na takúto ponuku reaguje. Podobné centrá sú zriadené v obci Soľ (okr. Vranov nad Topľou) v Starej Ľubovni, v Lenartove (okr. Bardejov). V súčasnosti prebieha dokončovanie regionálneho centra pre Rómov v obci Sigord (okr. Prešov). „Ako vidíme, rómska otázka sa môže z problému zmeniť na príležitosť. Stačí tak málo, dostať Rómov do spoločnosti ako rovnocenných a plnohodnotných.“ (Hajko, 2015, s. 293) Zapájaním ochotných Rómov do činnosti je jednou z prvých aspektov ich vlastnej zmeny. „U Rómov je veľkou bariérou v ich aktivite nízke zmýšľanie o sebe, a preto potrebujú formačné príležitosti, kde získavajú povzbudenie k aktivite i zručnosti, ktoré ich zmocnia. Cieľom pastoračnej práce je pomôcť im uvoľniť ich potenciál a kreativitu cez aktívnu participáciu, čo vedie k vnútornej motivácii.“ (Neupauer, 2020, s. 117, In: Z osady do kráľovstva) A práve skúsenosti daného centra v Čičave a taktiež v ďalších centrách potvrdzujú obrovský potenciál Rómov k postupnému začleňovaniu sa do spoločnosti ako aj jej obohatenie z ich strany.
Pastorácia ako súčasť sociálnej práce
Na jednej strane tu môžeme opäť hovoriť o segregáciii, resp. izolovanosti Rómovv oblasti pastoračnej činnosti, kde sú Rómovia oddelení od nerómov. Často to vychádza z negatívnych pastoračných skúseností, kedy rómsku minoritu v kostoloch neprijmú veriaci z majority. Na druhej strane však osobitné pastoračné venovanie sa iba Rómom umožňuje činnosť pastoračných a zároveň komunitných centier prispôsobiť ich mentalite, osobitostiam, kultúre a vnímaniu. Je potrebné podotknúť, že na pastorácii s touto cieľovou skupinou sa podieľajú ako ľudia z majority, tak aj ľudia z minority. Tu môžeme badať spojenie oboch skupín obyvateľov vo vzájomnej spolupráci pri dosahovaní stanovených cieľov v oblasti práce s Rómami.
Neskoršie začlenenie rómskej menšiny do spoločných bohoslužieb s majoritou je azda otázkou niekoľkých generácií. Proces socializácie a následnej integrácie Rómov by mal byť zavŕšený sociálnou inklúziou, ktorú iniciuje a koriguje misijná činnosť (duchovná obroda), sociálna práca (komunitná práca a terénna sociálna práca) a vzdelávanie s následným zamestnaním. Všetky tieto smery by mali byť aktívne a racionálne podporované štátnou sociálnou politikou. Sú to účinné nástroje sociálnej inklúzie marginalizovanej rómskej menšiny do majoritnej spoločnosti. (porov. Bešenyei, 2020, In: Z osady do kráľovstva) Špeciálna pastorácia pre Rómov, ktorú ponúka Katolícka cirkev na Slovensku predstavuje možnosť spolupráce Cirkvi a štátu v sociálnej oblasti nápomocnej pre rómsku minoritu. Aj tu, v rámci takejto spolupráce môže dôjsť k spojeniu členom rómskej minority a majority pri riešení daných problémov. Samotná špeciálna pastorácia pre Rómov môže byť príkladná a nápomocná pre klasickú pastoráciu, ktorá je určená pre majoritné obyvateľstvo.
Skutky telesného a duchovného milosrdenstva v sociálnej práci
Pastorácia a sociálna práca spolu úzko súvisia a často sa aj prelínajú v spoločných bodoch. Ak si vezmeme niektoré zo skutkov telesného milosrdenstva, ktoré sú súčasťou učenia Katolíckej cirkvi môžeme sa pozastaviť na takýchto bodoch ako sú:
- Hladných kŕmiť
- Smädných napájať
- Nahých odievať
- Pocestných sa ujať
- Väzňov vykupovať
- Chorých navštevovať
- Mŕtvych pochovávať
Tieto činnosti sú súčasťou jednej organizácie - GFCR a KC v Čičave. V rámci humanitárnej činnosti poskytujú šatstvo, v rámci pastoračnej starostlivosti navštevujú chorých a ľudí v núdzi. Centrum posiela zaangažovaných rómskych laikov na misie. Taktiež samotné bohoslužby sú vyhradené predovšetkým pre Rómov.
Zo skutkov duchovného milosrdenstva, ktoré taktiež patria do učenia Katolíckej cirkvi sú tieto:
- Hriešnikov napomínať.
- Nevedomých vyučovať.
- Pochybujúcim dobre radiť.
- Zarmútených tešiť.
- Krivdu trpezlivo znášať.
- Ubližujúcim odpúšťať.
- Za živých a mŕtvych sa modliť.7
V centre pre Rómov Čičave prebieha pedagogická činnosť, či už ide o doučovanie detí, skauting, prevádzkovanie základnej umeleckej školy. Taktiež KC pomáha pri vypisovaní formulárov, s ktorými si Rómovia nevedia poradiť a taktiež sa pre nich vedie aj poradenská činnosť. Skutky milosrdenstva sú dobročinné skutky, ktorými pomáhame svojmu blížnemu v jeho telesných a duchovných potrebách. Poučovať, radiť, potešovať, posilňovať sú skutky duchovného milosrdenstva takisto ako odpúšťať a trpezlivo znášať. Skutky telesného milosrdenstva sú najmä tieto: nasýtiť hladných, ujímať sa ľudí bez prístrešia, obliekať otrhaných, navštevovať chorých a väzňov, pochovávať mŕtvych. Dávať almužnu chudobným je medzi týmito skutkami jedným z hlavných svedectiev bratskej lásky; je vykonávaním spravodlivosti, ktoré sa páči Bohu. (porov. KKC čl. 2447) Do pastorácie pre Rómov sú zahrnuté všetky skutky telesného a duchovného milosrdenstva. Spomínané skutky sú súčasťou výkonu sociálnej práce. Aj na týchto bodoch môžeme vidieť spojenie a prelínanie kresťanského života, pastorácie8 a sociálnej práce.
Sociálna práca je neodmysliteľnou súčasťou pastoračnej činnosti. Do množiny sociálnej práce nepochybne patrí pastoračná činnosť. Samotná pastorácia vykonáva sociálnu prácu. Je orientovaná na ľudí a na prácu s nimi. Snaží sa pomáhať, pochopiť, dávať dôstojnosť človeku a adaptovať sa do spoločnosti. Podobne je to aj v prípade rómskej pastorácie. Samotná Cirkev, ktorá sa podieľa na pastorácii s touto minoritou prispieva k rozvoju sociálnej práce ako vedného odboru, ktorý je pre ňu samotnú potrebný.
Záver
Nakoľko sociálna práca s rómskou minoritou si vyžaduje dlhodobú a sústavnú činnosť, nemôžeme hovoriť iba o jej doterajších neúspechoch. Samotná pastorácia pre Rómov, ktorej neodmysliteľnou súčasťou je sociálna práca má ďaleko lepšie výsledky oproti tomu, ak by jej sociálna činnosť bola obmedzená iba na rozdávanie materiálnej pomoci pre Rómov. Samotným Rómom pastoračná činnosť ponúka možnosť angažovať sa a tým napĺňať vlastné bytie. Rešpektuje sa ich rozdielnosť oproti majorite a to dobré sa v nich podporuje, kde majú možnosť ukázať svoje dary a talenty i tak napĺňať vlastnú sebarealizáciu. Rómovia tu môžu pocítiť, že sú akceptovaní a rovnocenní, čím vzniká ich vlastná motivácia prispievať do celej spoločnosti. Zmena u jedného Róma môže podnieť k zmene jeho príbuzných, blízkych i svojho okolia.
Autor: PhDr. JUDr. Mgr. Stanislav Bujda, PhD.
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
BUČKO, L.: Misijná a charitatívna činnosť. Bratislava : VŠZSP sv. Alžbety. 2011. 248 s. ISBN 978-80-89271-37-5.
BIBLIA. Sväté písmo starého a nového zákona. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2012. 1885 s. ISBN 978-80-7162-888-0.
HAJKO, J.: Hoď do mňa kameňom. Spolužitie s Rómami na Slovensku. Český Těšín : Slovart, 2015. 424 s. ISBN 978-80-556-1437-3.
Katechizmus Katolíckej cirkvi. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 2007. 918 s. ISBN 978-7162-657-2.
KOVÁČ, M. a JURÍK, M.: Religiozita Rómov a aktivity cirkví vo vzťahu k Rómom. In: Ed.
VAŠECKA, M.: CACIPEN PAL O ROMA. Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku.
Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2002.
MEKEL, M. – KOLESÁROVÁ, D.: Z osady do kráľovstva. Prešov : Petra. 2020. 129 s. ISBN 978-80-8099-149-4.
MUŠINKA, A. – POLLÁK, M. Darí sa. Úspešné príklady obcí v spolunažívaní Rómami. OZ Krásny Spiš : Prešov. 2018. 85 s. ISBN 978-80-89975-00-6.
Pápežská rada pre pastoráciu migrantov a cestujúcich. SMERNICE PRE PASTORÁCIU RÓMOV https://kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-vatikan... (17. 2. 2021, 14:15)
https://romskamisia.sk/misia/vranov/ (17. 2. 2021, 17:00)
Zákon č. 74/1958 Zb. o trvalom usídlení kočujúcich osôb
Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách
POUŽITÉ FOTOGRAFIE
www.romskamisia.sk, Ján Dvorščák
1 Je potrebné uviesť, že chudoba nie je príznačná pre všetkých Rómov. Daný jav sa vyskytuje aj u členov majority.
2 Prvotné kresťanské spoločenstvá mali v mimoriadnej pozornosti chudobných, ktorých prijímali medzi seba. Nechýbala ani spoločná solidarita pre chudobných. Spoločenstvá vytvárali spoločné statky na rozumné uspokojovanie potrieb členov. Taktiež vytvárali aj prvotné hniezda záchrany.
3 Predstavuje pastoráciu na určitú skupinu veriacich. Pastoračná činnosť si stanovuje ciele pri práci s týmito skupinami, ktorá vhodne reflektuje na ich potreby.
4 Vlastného práva
5 Od februára 2021
6 Sviatosť birmovania
7 Skutky telesného a duchovného milosrdenstva sú zahrnuté v pastoračnej činnosti, ktoré sa prejavujú aj v Čičavskom KC.
8 GFCR a ďalšie KC tieto skutky vykonávajú