Význam vzdelávania sociálnych pracovníkov v problematike civilizačných ochorení

sep 15 2021

The importance of education of social workers in the issue of diseases of civilization

Abstrakt:
Východiská: Vo výskume, sme si stanovili ciele, na základe ktorých zisťujeme, aká veľká miera záujmu sociálnych pracovníkov je o vzdelávanie v problematike civilizačných ochorení, a o akú formu vzdelávania by mali záujem. Taktiež nás zaujímalo, či by nadobudnuté poznatky z takejto formy vzdelávania, sociálni pracovníci využili v praxi pri práci s klientmi, a na akej úrovni sú ich doterajšie nadobudnuté poznatky z oblasti civilizačných chorôb.
Súbor a metódy: Súbor pozostával zo 111 respondentov, z toho 93 žien a 18 mužov. Pre náš výskum sme oslovili nezávislú, nepolitickú, samosprávnu, profesijnú organizáciu, ktorá združuje sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce v Slovenskej republike, Slovenskú komoru sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Na zber údajov sme si zvolili neštandardizovaný dotazník, ktorý obsahoval otvorené, polootvorené, uzatvorené, dichotomické otázky, aj otázky, ktoré poskytovali viacero možností. Zber údajov prebehol začiatkom novembra 2020.
Výsledky: Pomocou nášho výskumu sa nám podarilo dokázať, že vzdelávanie v problematike civilizačných ochorení by mohlo byť pre mnohých členov komory prínosné, významné a potrebné. Sociálni pracovníci majú záujem o vzdelávanie v problematike civilizačných ochorení.
Záver: Sociálni pracovníci ohodnotili svoje vedomosti ako priemerné, a zároveň vyzdvihli potrebu ďalšieho vzdelávania v tejto problematike. Predpokladajú, že klienti, ktorí trpia niektorým typom civilizačných ochorení, majú záujem o služby v rámci poskytovania informácií a možnej prevencii svojho ochorenia prostredníctvom sociálneho pracovníka, ktorý by bol špecializovaný v danej problematike.
Kľúčové slová: Vzdelávanie. Sociálni pracovníci. Civilizačné ochorenia. Prevencia.

Abstract:
Background: In research, we set the objectives on which we find how much the interest of social workers is about education in the issue of civilization diseases, and what form of education should be interested. It was also wondering whether acquired knowledge of such forms of education, social workers used in practice at work with clients, and at which the level of acquired knowledge from civilization diseases.
Company and methods: The file consisted of 111 respondents, of which 93 women and 18 men. We have addressed an independent, non-soluble, self-governing, professional organization for our research, which combines social workers and social work assistants in the Slovak Republic, the Slovak Social Workers Chamber and Social Work Assistants. For data collection, we have chosen a non-standardized questionnaire that contained open, closed, closed, dichotomical issues, and questions that provide multiple options. Data collection run over November 2020.
Results: Using our research, we managed to prove that education in the issue of civilization diseases could be beneficial, significant and necessary for many chamber members. Social workers are interested in education in the issue of civilization diseases.
Conclusion: Social workers rated their knowledge as average, while picking up the need for further education in this issue. They assume that clients who suffer from some types of civilization diseases are interested in services within the provision of information and possible prevention of their disease through a social worker who would be specialized in the problem of the issue.
Keywords: Education. Social workers. Civilization diseases. Prevention.

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2021)Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2021)

Úvod

Nepretržitý nárast civilizačných ochorení a nutnosť ich komplexného riešenia si vyžaduje nevyhnutné vzdelávanie sociálnych pracovníkov v oblasti civilizačných ochorení (Belovičová, 2019). Sociálna práca by mala reagovať na výzvy v oblasti vzdelávania, vzhľadom na hlavné národné zdravotné problémy, ktoré sú spôsobené starnutím populácie, chronickými stavmi, vznikajúcimi a znovu sa objavujúcimi hlbokými nerovnosťami v oblasti zdravia, ktoré sú dôsledkom sociálnej nespravodlivosti. V reakcii na tieto výzvy by mala sociálna práca rozširovať svoju prax natoľko, aby sa zamerala konkrétne na zlepšenie starostlivosti o klientov (Browne, Keefe, Ruth, 2017). Veľký dôraz sa kladie na potrebu ďalšieho vzdelávania v sociálnej práci v oblasti verejného zdravia, v prevencii a zdraví obyvateľstva (Ruth, 2015).

Na počiatku výskumu – význam vzdelávania sociálnych pracovníkov

Na samotnom počiatku nášho výskumu bolo našim cieľom nájsť konkrétne informácie ohľadom vzdelávania sociálnych pracovníkov v problematike civilizačných ochorení, doma i v zahraničí. Ako prvé sme oslovili vzdelávacie inštitúcie a to Inštitút ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov a Asociáciu vzdelávateľov sociálnej práce. V Inštitúte ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov v súčasnej dobe neprebieha žiaden akreditovaný kurz v oblasti problematiky civilizačných ochorení. Táto inštitúcia však nevylúčila možnosť, že sa touto problematikou bude v budúcnosti zaoberať, vzhľadom na celosvetový rozmach civilizačných ochorení a potrebou vzdelávania sociálnych pracovníkov v tejto problematike, ktorú je potrebné riešiť. Asociácia vzdelávateľov SP nám nevedela poskytnúť žiadne relevantné informácie. Nepoznajú inštitúcie od výskumných po vzdelávacie, ktoré by sa touto problematikou zaoberali. Ďalej táto inštitúcia uviedla, že otázkam civilizačných chorôb v kontexte sociálnej práce sa venuje jedine VŠZaSP sv. Alžbety. Na základe tvrdenia tejto asociácie sme zistili, že 15.novembra 2019 v Michalovciach prebiehala na tejto vysokej škole VI. Medzinárodná vedecká konferencia „Zdravotno-sociálne a ošetrovateľské aspekty civilizačných ochorení“, kde sa zaoberali danou problematikou.

Tejto konferencie sa zúčastnilo 200 účastníkov a to vysokoškolskí pedagógovia z VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave, LFUK v Bratislave, LFUPJŠ v Košiciach, SZÚ v Bratislave, Trnavskej univerzity, Prešovskej univerzity, Karlovej univerzity a Husitskej Teologickej fakulty v Prahe, lekári, zdravotné sestry, sociálni pracovníci, vedeckí pracovníci, nutriční terapeuti, fyzioterapeuti, verejní zdravotníci. Na konferencii odzneli aj prednášky zahraničných prednášajúcich z Poľska a Ukrajiny (Belovičová, Vansáč, 2019). Zo zahraničných prednášajúcich sme v rámci nášho výskumu oslovili doc. MUDr. Ivan Mironyuka PhD. z Užhorodu, ktorý nám ochotne poskytol relevantné informácie k téme nášho výskumu v problematike civilizačných ochorení. Isté obdobie pôsobil v pracovnej skupine Ministerstva zdravotníctva Ukrajiny pre personálnu politiku v oblasti zdravotnej starostlivosti, ktorá navrhla zavedenie novej špecializácie na Ukrajine, konkrétne sociálneho pracovníka v oblasti zdravotnej starostlivosti. Tento návrh ukrajinská vláda zatiaľ neprijala. Táto téma je podľa jeho názoru málo pertraktovaná. Prikláňa sa k názorom ďalších odborníkov, ktorí tvrdia, že účasť sociálnych pracovníkov v systéme zdravotnej starostlivosti bude v budúcnosti naďalej rásť a rozširovať sa. Zapájanie sa sociálnych pracovníkov ako členov multidisciplinárnych rehabilitačných tímov v zdravotníckych zariadeniach, zavedenie pracovných pozícií sociálnych pracovníkov na plný úväzok v zdravotníckych zariadeniach narkologického, psychiatrického, tuberkulózneho profilu je už dnes každodennou praxou a v budúcnosti sa rozšíri iba do ďalších špecializácií a všeobecných klinických inštitúcií. Preto je dnes potrebné zmeniť prístupy k príprave sociálnych pracovníkov v tvorbe systému vzdelávania sociálnych pracovníkov týkajúcich sa špecializácií klinickej a zdravotnej sociálnej práce s praktickým výcvikom v zdravotníckych zariadeniach. Silnou výzvou pre systémy zdravotnej starostlivosti a verejného zdravia je obohatiť štúdium sociálnych pracovníkov na vysokých školách v oblasti civilizačných ochorení. V Českej republike sme oslovili vzdelávaciu inštitúciu MOUSOU, ktorá poskytuje akreditované kurzy pre sociálnych pracovníkov, no rovnako ako aj Inštitút ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov na Slovensku, nedisponujú takýmto typom kurzu pre sociálnych pracovníkov v oblasti civilizačných ochorení. Ďalej sme oslovili dve občianske združenia. Prvou voľbou bol Zväz postihnutých civilizačnými ochoreniami SR, uviedli, že momentálne nemajú záujem o vzdelávanie svojich zamestnancov v problematike civilizačných ochorení, vzhľadom na to, že majú minimum zamestnancov, ktorí majú vzdelanie v obore sociálna práca a nedostatok financií zo strany štátu a sponzorov. Napriek všetkým týmto okolnostiam, považujú takúto formu vzdelávania za potrebnú. Takéto vzdelávanie by mohlo rozšíriť obzory ich zamestnancov, ktorí by následne mohli kvalitnejšie edukovať svojich klientov, ktorí trpia civilizačným ochorením. V Českej republike sa nám občianske združenie Civilky vyjadrilo, že sa taktiež nestretli so vzdelávaním sociálnych pracovníkov v danej problematike, no pokladajú takéto vzdelávanie za obzvlášť prínosné pre klientov postihnutých civilizačným ochorením. Naše pokusy o získanie relevantných informácií neobišli ani univerzity, konkrétne FSVaZ UKF v Nitre a Jihočeská univerzita České Budějovice - Zdravotní sociální fakulta, kde nám odpovedali, že sociálni pracovníci sa na prevencii civilizačných chorôb priamo nepodieľajú. Nepochodili sme ani na Ministerstve zdravotníctva v SR a ČR, kde vznikla zhoda v tom, že sa obidve ministerstva odvolávali na Ministerstvo práce a sociálnych vecí a rodiny. Pri zostavovaní teoretickej časti našej diplomovej práce sme sa dopátrali k zaujímavým poznatkom. USA na rozdiel od SR a ČR má ministerstvo zdravotníctva, ktoré ide ruka v ruke so sociálnymi službami. Ich prioritným cieľom je chrániť zdravie všetkých Američanov, zároveň kladú veľký dôraz na vzdelávanie a školenie sociálnych pracovníkov v zdravotníctve, ktoré majú slúžiť potrebám ľudí, ktorí trpia chronickými ochoreniami. Na základe tejto skutočnosti, môžeme skonštatovať, že v tomto smere bádame značné rezervy, a zdôrazňujeme potrebu úzkej spolupráce Ministerstva zdravotníctva a Ministerstva práce a sociálnych vecí a rodiny na Slovensku, v ČR, rovnako aj na Ukrajine. Ministerstvo práce a sociálnych vecí a rodiny SR sa nám vyjadrilo, že základný obsah rezortného vzdelávania (jednotlivé vzdelávacie programy) vyplývajúci z momentálne súriacich požiadaviek zákona o sociálnej práci je v súčasnosti rámcovo jasný a pre budúce požiadavky sa bude stále rozvíjať a dopĺňať. Nestretli sa so vzdelávaním sociálnych pracovníkov v problematike civilizačných ochorení a ozrejmili nám fakty, že Akreditačná komisia má v kompetencii rokovať a odporučiť MPSVR SR len špecializačné vzdelávanie, ktoré je ukotvené v nariadení vlády č. 5/2016 Z .z. nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a o doplnení niektorých zákonov. Na základe tvrdení MPSVR SR sme oslovili Akreditačnú komisiu SR, momentálne však nie je akreditovaný žiaden kurz v problematike civilizačných ochorení pre sociálnych pracovníkov. MPSV CZ nám podalo informáciu, vraj im nie je známe, že by bol v ČR realizovaný kurz týkajúci sa problematiky civilizačných ochorení, no zároveň nás oboznámili so skutočnosťou, že momentálne pripravujú analýzu ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov a pracovníkov v sociálnych službách. Vzhľadom k tomu, že sme nepochodili na domácej pôde ani u našich blízkych susedov, požiadali sme Medzinárodnú federáciu sociálnych pracovníkov IFSW o poskytnutie informácií k nášmu výskumu. Konkrétne nás zaujímalo, či bol niekedy niekde realizovaný podobný výskum ako náš výskum. IFSW sa vyjadrila, že momentálne nám nevedia v tejto problematike poradiť, zdôraznili potrebu výskumu v tejto oblasti pre profesiu sociálnej práce a popriali nám veľa šťastia v našom výskume. Zároveň prejavili záujem o výsledky z nášho výskumu.

Cieľ: Našim hlavným cieľom bolo zistiť, ako sociálni pracovníci vnímajú význam vzdelávania v problematike civilizačných ochorení. Zároveň sme zisťovali, či majú sociálni pracovníci záujem o vzdelávanie v problematike civilizačných ochorení, a o akú formu vzdelávania v danej problematike by mali záujem. Overovali sme aj úroveň ich doterajších vedomosti v oblasti problematiky civilizačných ochorení.

Metodika: Výskum nám pomohli zrealizovať odborníci a riadni členovia Slovenskej komory SP a ASP, ktorí nám pomocou dotazníkov, vyjadrili svoje názory. Komora bola zriadená na základe zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorého vyplývajú aj jej úlohy. Členmi komory sú fyzické osoby, ktoré sú odborne spôsobilé na výkon sociálnej práce, vykonávajú sociálnu prácu, a sú riadne zapísaní do zoznamu členov komory prostredníctvom písomnej žiadosti, na základe zákona č. 219/2014 Z. z. odsek 2 písm. a) a b). Názory týchto odborníkov boli pre nás podstatné, vzhľadom k skutočnosti, že samotná Slovenská komora SP a ASP už v minulosti poskytla kroky k riešeniu problematiky výkonu sociálnej práce v zdravotníctve a pracovného zaradenia zdravotníkov v rezorte Ministerstva zdravotníctva SR. V roku 2017 zorganizovala stretnutie odborníkov z rôznych profesií a akademických pracovníkov. Cieľom tohto stretnutia bolo vytvoriť legislatívne podklady, na účel riešenia tejto problematiky. Súbor pozostával zo 111 respondentov, z toho 42 asistentov sociálnej práce a 69 sociálnych pracovníkov. Prvým krokom nášho výskumu bolo podanie žiadosti na Slovenskú komoru sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce o povolenie k realizácii výskumu. Táto organizácia nám poskytla písomný súhlas s realizáciou výskumu. Na základe písomného súhlasu sme dotazník dali do elektronickej podoby a poslali internetový odkaz na Slovenskú komoru SP a ASP. Na základe našej žiadosti uverejnila komora náš dotazník na oficiálnu stránku Slovenskej komory SP a ASP, ktorým oslovila všetkých svojich členov, aby sa zapojili do nášho výskumu.

Demografické charakteristiky: Súbor tvorilo 93 (83,78%) žien a 18 (16,22%) mužov. Vyšší podiel ženského pohlavia nám prezrádza ich vyšší záujem o vzdelávanie v problematike civilizačných ochorení, v porovnaní s mužským pohlavím. Veková kategória bola v rozmedzí 20 rokov až 61 a viac rokov. Najviac respondentov, ktorí sa zúčastnili výskumu bolo vo vekovej kategórií 31 - 40 rokov, presnejšie 39 (35,14%). Na základe najvyššieho dosiahnutého vzdelávania, sme zistili, že výskumu sa zúčastnilo 42 (37,84%) asistentov sociálnej práce, 62 (55,86%) sociálnych pracovníkov a 7 (6,31%) sociálnych pracovníkov malo dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie III. stupňa. Ďalším demografickým údajom bola pracovná oblasť našich respondentov. V sociálnych službách pracuje najvyšší podiel respondentov presne 52 (46,82%) respondentov, zvyšní respondenti pracujú v oblastiach ako je zdravotníctvo, verejná správa, súkromný sektor a iné oblasti. Zaujímal nás aj ďalší a zároveň posledný demografický údaj, ktorým sme zistili presné zaradenie respondentov v zamestnaní. Vo výskume sa našli okrem 10 (9,01%) asistentov sociálnej práce a 52 (46,85%) sociálnych pracovníkov aj 21 (18,92%) administratívnych pracovníkov. Zvyšok tvorili terénni pracovníci, inštruktori sociálnej rehabilitácie, referenti sociálnej práce, dobrovoľníci, ďalej supervízor, koordinátor sociálnej práce, učiteľka, učiteľ, opatrovateľka, odborný pracovník v komunitnom centre, asistent riaditeľa, a jeden momentálne nezamestnaný.

Výsledky

Otázka č. 1: Súhlasíte s tvrdením, že vzdelávanie sociálnych pracovníkov v problematike civilizačných ochorení má význam?
Z odpovedí 111 respondentov môžeme jednoznačne skonštatovať skutočnosť, že 97 (87,39%) sociálnych pracovníkov pokladá vzdelávanie v problematike civilizačných ochorení za významné. Tieto odpovede zaznamenáva graf č. 1.

Graf č. 1: Význam vzdelávania v problematike civilizačných ochorení.

Zdroj: vlastné spracovanie

Otázka č. 2: Ako by ste zhodnotili Vaše vedomosti v problematike civilizačných ochorení?
Táto otázka mala za cieľ nastaviť našim respondentom zrkadlo sebareflexie, ktorí mohli na jej základe zhodnotiť svoje vedomosti v oblasti civilizačných ochorení. Z celkového počtu 111 respondentov, 66 (59,46%) označilo svoju úroveň vedomosti ako priemernú. Tento údaj znázorňuje graf č. 2.

Graf č. 2: Percentuálny podiel vedomosti respondentov v problematike v civilizačných ochorení.

Zdroj: vlastné spracovanie

Otázka č. 3: Máte informácie o ďalšom vzdelávaní sociálnych pracovníkov v problematike civilizačných ochorení?
Na základe tejto otázky sme zistili, akými informáciami disponujú naši respondenti o ďalšom vzdelávaní v problematike civilizačných ochorení. 104 (93,69%) nemá žiadne informácie. Výsledky znázorňuje graf č.3.

Graf č. 3: Informácie respondentov o ďalšom vzdelávaní sociálnych pracovníkov v problematike civilizačných ochorení.

Zdroj: vlastné spracovanie

Otázka č. 4: Mali by ste záujem o vzdelávanie v problematike civilizačných ochorení?
Prevažná časť odpovedí bola kladná, teda zo 111 respondentov má väčšina 96 (86,49%) respondentov záujem o vzdelávanie v oblasti civilizačných ochorení. Z odpovedí respondentov sme zhotovili graf. 4.

Graf č. 4: Záujem o vzdelávanie v oblasti civilizačných ochorení.

Zdroj: vlastné spracovanie

Otázka č. 5: O akú formu vzdelávania v problematike civilizačných ochorení by ste mali záujem?
Z odpovedí respondentov môžeme jednoznačne potvrdiť, že najvyššiemu záujmu sa tešia prednášky a semináre, presne 71 (63, 96 %) respondentov. 5 (4,50%) respondentov nemá vôbec záujem o vzdelávanie v problematike civilizačných ochorení. Na tieto skutočnosti poukazuje graf č. 5.

Graf č.5: O akú formu vzdelávania v problematike civilizačných ochorení by ste mali záujem.

Zdroj: vlastné spracovanie

Otázka č. 6: Myslíte si, že získane poznatky z absolvovanej vzdelávacej aktivity o problematike civilizačných ochorení využijete v praxi?
98 (88,29%) respondentov si myslí, že poznatky z tohto vzdelávania budú mať využitie v praxi a 13 (11,71%) by tieto poznatky v praxi nevyužilo. Na tomto základe môžeme skonštatovať, že veľká časť respondentov nadobudnuté poznatky z tohto typu vzdelávania vie efektívne využiť v praxi. Všetky odpovede nájdete v grafe č.6.

Graf č. 6: Využitie poznatkov zo vzdelávania v problematike civilizačných ochorení
v praxi.


Zdroj: vlastné spracovanie

Otázka č. 7: Na akú oblasť vo Vašom živote by mali vplyv nadobudnuté poznatky zo vzdelávania v problematike civilizačných ochorení?
V tejto otázke sme respondentom ponúkli na výber niekoľko možností. 82 (73,87%) respondentov si myslí, že nadobudnuté poznatky zo vzdelávania v problematike civilizačných ochorení má vplyv predovšetkým na efektívnejšiu prácu s klientom trpiacim civilizačným ochorením. Výsledky zobrazené v grafe č. 7.

Graf č. 7: Vplyv nadobudnutých poznatkov zo vzdelávania v problematike civilizačných ochorení.

Zdroj: vlastné spracovanie

Otázka č. 8: Myslíte si, že klienti trpiaci civilizačným ochorením by mali záujem o služby v rámci poskytovania informácií a možnej prevencii svojho ochorenia prostredníctvom sociálneho pracovníka špecializovaného v problematike civilizačných ochorení?
75 ( 67,57%) respondentov si myslí, že klienti by mali mať záujem o služby v rámci poskytovania informácií a možnej prevencii svojho ochorenia prostredníctvom sociálneho pracovníka špecializovaného v problematike civilizačných ochorení. Výsledky nájdete v grafe č. 8.

Graf č.8: Názor sociálnych pracovníkov na záujem klientov trpiacich civilizačným ochorením, o služby v rámci poskytovania informácií a možnej prevencii svojho ochorenia prostredníctvom sociálneho pracovníka špecializovaného v problematike civilizačných ochorení.

Zdroj: vlastné spracovanie

Otázka č. 9: Myslíte si, že sociálny pracovník, ktorý má dostatočné poznatky v problematike civilizačných ochorení, má pracovné uplatnenie na trhu práce?
Pomocou tejto otázky sme zistili, že 51 (45,95%) respondentov vidí uplatnenie sociálneho pracovníka, ktorý disponuje dostatočnými poznatkami v oblasti civilizačných ochorení na trhu práce. Všetky údaje k otázke č. 9 sme zobrazili v grafe č. 9.

Graf č.9: Poznatky sociálneho pracovníka v problematike civilizačných ochorení a ich vplyv na ich pracovné uplatnenie na trhu práce.

Zdroj: vlastné spracovanie

Otázka č. 10: Aké prínosy má podľa Vás vzdelávanie sociálnych pracovníkov v problematike civilizačných ochorení?
Poslednú otázku sme nechali zámerne otvorenú, aby mohli respondenti otvorene vyjadriť svoj názor, aké prínosy vidia vo vzdelávaní sociálnych pracovníkov vo vyššie uvedenej problematike. Počet odpovedí a ich percentuálny podiel zobrazuje tabuľka č. 1.

Tabuľka č. 1: Prínosy vzdelávania v problematike civilizačných ochorení, odpovede respondentov.

Zdroj: vlastné spracovanie

Viacerí respondenti sa zhodli v odpovediach, kde za prínosy tohto vzdelávania považujú: osobný rozvoj, všeobecný prehľad, kvalitnejšiu prácu a adekvátnejšia pomoc klientom, vyššia miera empatie, pochopenie situácie klienta, ktorý trpí niektorým typom civilizačného ochorenia, vyššia úroveň poradenstva, zvýšenie kvalifikácie, lepšia edukácia klienta v oblasti výživy a prevencie, vedenie klientov k zdravému životnému štýlu, efektívnejšia komplexná starostlivosť o klienta/pacienta v spolupráci s inými odborníkmi. Vybrali sme 5 najzaujímavejších odpovedí respondentov/sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce:
Respondent č. 1: „Vzdelávať sa je povinnosťou každého sociálneho pracovníka, ktorý je členom komory, vyplýva to priamo z ČL.4, ods.7, písm. e) Štatútu Slovenskej komory SP a ASP. Sociálna práca je multidisciplinárna veda a jej prínos možno viditeľne uchopiť v každom sociálnom probléme. V živote jednotlivca i skupiny, je nevyhnutné aj vzdelávanie v problematike civilizačných ochorení.“
Respondent č. 2: „Sociálna práca je multidisciplinárna veda, má perspektívu byť uplatniteľná v rôznych sektoroch a odvetviach. To si zároveň vyžaduje multispektrálne vzdelanie, pretože klienti prichádzajúci za sociálnym pracovníkom majú často multi-problémy. Je užitočné mať aspoň orientačné vedomosti v oblasti civilizačných ochorení.“
Respondent č. 3: „Žiadne vzdelanie sociálneho pracovníka nie je zbytočné. Určite sa počas praxe stretne s rôznymi problémami, z rôznych oblastí. V dnešnej dobe veľa ľudí trpí nejakým civilizačným ochorením, preto je dôležité aj pre sociálnych pracovníkov sa v tom vzdelávať.“
Respondent č. 4: „Sociálny pracovník v každodennom styku s prijímateľmi sociálnych služieb by mohol poskytovať poznatky, rady, usmernenia klientom vo vedení životosprávy, potrebe návštevy lekára, riešenia uplatnenia sa v každodennom živote s prítomnosťou niektorých chorôb.“
Respondent č. 5: „Sociálny pracovník vie adekvátne zareagovať, ak sa dozvie o ochorení, ktoré klient má a zohľadní to pri formách pomoci, ktoré mu ponúka. Vie sa zorientovať v predpísaných liekoch, ktoré klient má alebo aké obmedzenia mu ochorenie prináša, napr. pri hľadaní zamestnania, pri výchove detí, starostlivosti o príbuzného atď. Sociálni pracovníci počas štúdia nemali predmety o ochoreniach jednotlivých systémoch ( tráviacom, kardio-pulmonálny, atď.) a o najčastejších chorobách, aké sa vyskytujú, a ani o perspektívach vývoja týchto chorôb u klienta, čiže to nevedia zohľadniť v rámci poradenstva.“

Diskusia

Našim výskumom sme sa predovšetkým snažili zistiť, aký význam prikladajú sociálni pracovníci vzdelávaniu v oblasti civilizačných ochorení, a na akej úrovni sú ich doterajšie poznatky v tejto sfére. Na základe všetkých hore uvedených výsledkov môžeme skonštatovať, že vzdelávanie sociálnych pracovníkov v problematike civilizačných ochorení má význam a perspektívu v budúcnosti. Sociálni pracovníci majú záujem o vzdelávanie v problematike civilizačných ochorení, a ako preferovanú formu vzdelávania si zvolili prednášky a semináre. Vzdelávaním sociálnych pracovníkov v problematike civilizačných ochorení, zvyšujeme mieru pomoci chronicky chorým jedincom. Pomáhame im cítiť sa menej izolovaní, a dávame im nádej, že sociálna práca ako profesia robí všetko preto, aby sa zlepšila ich kvalita života. Sociálni pracovníci ohodnotili svoje vedomosti ako priemerné, a zároveň vyzdvihli potrebu ďalšieho vzdelávania v tejto problematike. Vychádzajú tak predovšetkým zo skúsenosti z praxe pri práci so svojimi klientmi. Klienti, ktorí prichádzajú za sociálnym pracovníkom, majú častokrát sociálne, zdravotné, ekonomické a mnohé iné problémy, čo si vyžaduje multispektrálne vzdelanie sociálnych pracovníkov. Mali by mať aspoň orientačné vedomosti v oblasti civilizačných ochorení, ktoré by mohli následne rozvíjať pomocou ďalšieho špecializačného vzdelávania. Takto pripravených sociálnych pracovníkov možno reálne a úspešne konfrontovať s požiadavkami profesionálneho výkonu povolania v sociálnych službách a zdravotníctve.

Limity výskumu

V priebehu zostavovania nášho výskumu, počas zberu dát a hľadania podkladov pre náš výskum, sme sa dopátrali k zisteniu, že podobný výskum nebol na Slovensku doposiaľ realizovaný. Preto je dôležité a nutné vziať do úvahy na základe výsledkov získaných z odpovedí našich respondentov limity nášho výskumu. Prvým limitom nášho výskumu je zistenie, že momentálne nie je u nás dostupná žiadna forma vzdelávania v problematike civilizačných ochorení pre SP a ASP, ktorá by bola akreditovaná. Sme si vedomí toho, že táto problematika nie je u nás dostatočne prebádaná a vidíme v nej značné rezervy. Ďalším limitom výskumu je počet respondentov zúčastnených na výskume. Je dôležité brať na zreteľ, že na našom výskume sa zúčastnila iba časť členov Slovenskej komory SP a ASP, presne 111 členov, čo predstavuje približne jednu desatinu všetkých riadnych členov tejto komory. Výskumný súbor je tým pádom pre vedecko – výskumné ciele nedostačujúci. Preto je potrebné tento výskum naďalej rozvíjať prostredníctvom ďalšieho špecializovaného štúdia a nasledovným skúmaním záujmu ďalších SP a ASP o vzdelávanie v problematike civilizačných ochorení.

Odporúčania

Odporúčame zapojiť univerzity, v ktorých prebieha štúdium sociálnej práce do systému ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov v problematike civilizačných ochorení. Ich úlohou bude:

  • Zefektívniť systém ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov v problematike civilizačných ochorení.
  • Prispôsobiť študijný program sociálnej práce v problematike civilizačných ochorení reálnym podmienkam v praxi.
  • Umožniť študentom vybrať si užšiu špecializáciu v problematike civilizačných ochorení.
  • Zefektívniť systém prípravy študentov sociálnej práce formou stáží v zdravotníckych zariadeniach.
  • Motivovať záujem študentov o vzdelávanie v problematike civilizačných ochorení pomocou nových reforiem vzdelávania.
  • Získať osvedčenie o akreditácií vzdelávania sociálnych pracovníkov v problematike civilizačných ochorení.

Sociálnym pracovníkom a asistentom sociálnej práce odporúčame:

  • Uvedomiť si potrebu neustáleho vzdelávania v problematike civilizačných ochorení.
  • Zúčastňovať sa na vzdelávaní v tejto problematike.
  • Úzko spolupracovať s ďalšími odborníkmi multidisciplinárneho tímu v zdravotníckych zariadeniach.

Zdravotníckym zariadeniam odporúčame:

  • Zaradiť sociálnych pracovníkov ako riadnych členov do svojich multidisciplinárnych tímov.
  • Zaviesť pre sociálnych pracovníkov pracovné pozície na plný úväzok.
  • Vytvoriť pre sociálnych pracovníkov predpoklady pre ich finančné ohodnotenie.

Pre štát odporúčame:

  • Väčšie prepojenie spolupráce medzi ministerstvom zdravotníctva a ministerstvom práce a sociálnych vecí a rodiny podľa vzoru USA.
  • Zaradenie špecializácie sociálneho pracovníka v zdravotníckych zariadeniach, doplnenie a definovanie ich povinností v zákone č. 219/2014 Z. z o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
  • Finančne podporovať vzdelávanie sociálnych pracovníkov v problematike civilizačných ochorení.

Záver

Civilizačné choroby predstavujú vážny spoločenský, medicínsky, sociálny a ekonomický problém 21. storočia. Ich dramatický vzostup si vyžaduje inovácie v oblasti sociálnych služieb pomocou vzostupu vzdelanostnej úrovne v problematike civilizačných ochorení. Sociálni pracovníci môžu odviesť skvelú prácu a pomôcť svojím klientom trpiacim niektorým typom civilizačných ochorení, pri uplatňovaní odporúčaní o zdravotnej starostlivosti a možnej prevencií, zároveň usmerňovať svojich klientov vo vedení správnej životosprávy. Pomocou nášho výskumu sa nám podarilo dokázať, že táto forma vzdelávania je pre drvivú väčšinu členov komory prínosná, významná a potrebná. Realizácia vzdelávania sociálnych pracovníkov v problematike civilizačných ochorení si vyžaduje účasť skúsených odborníkov z praxe, prepojenie spolupráce medzi rezortami, ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny a ministerstvom zdravotníctva v SR. V tomto procese spoločnou účasťou môžu ďalej zohrať kľúčovú úlohu Vysoká škola zdravotníctva a sociálnych služieb sv. Alžbety v Bratislave, Inštitút ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov, rovnako aj samotná Slovenská komora SP a ASP a mnohé iné inštitúcie a organizácie, ktorým táto problematika nie je ľahostajná. Vzhľadom na to, že sociálni pracovníci sú lídrami v oblasti medzi-profesnej spolupráce, sme presvedčení, že sociálna práca v zdravotníctve bude mať v budúcnosti väčší hlas a nájde si svoje miesto pri stole.

Autorky:
Mgr. Miroslava Weiss
doc. MUDr. Mária Belovičová, PhD.

Zoznam použitej literatúry

BELOVIČOVÁ, M. 2019. Význam vzdelávania sociálnych pracovníkov v problematike
civilizačných ochorení. s 205-214. In: Edds.: Schavel, M. – Gállová, A. Zborník
vedeckých medzinárodných príspevkov ,,Trendy a inovácie vo vysokoškolskom
vzdelávaní v odbore sociálna práca“. Dolný Kubín: Art AIR Center s. r. o., Vysoká
škola zdravotníctva a sociálnych práce sv. Alžbety. s. 517. ISBN: 978-80-8132-
2020.

BELOVIČOVÁ, M. – VANSÁČ, P. 2019. Medzinárodná vedecká konferencia
v Michalovciach. Michalovské správy. [online] . [citované 2020-01-12] . Dostupné na
internete: http://www.michalovskespravy.sk/clanok/2413-medzinarodna-vedecka-konfere...

BROWNE, T. – KEEFE, R.H. – RUTH, B.J. et. al. 2017. Advancing social work education
for health impact. In: American journal of public health. 107 (Suppl 3): S229
235.[online] doi: 10.2105/AJPH.2017.304054 [citované 2020-10-30] Dostupné na
internete:
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5731074/?fbclid=IwAR3ncrYK9... ldd2WkhkKtYlnRbgjJ2HMqr_D7yqJo-O828DP7POHZcZw

RUTH, W. J. 2015 In: JACKSON, K. 2015. Public Health Social Work: Now More Than
Ever. Social Work Today. Vol. 15 No:6 P.12. [online] . [2020-11-12]. Dostupné na
internete: http://www.socialworktoday.com/archive/111715p12.shtml?fbclid=IwAR22wmbk...

Ponuka vzdelávania


Radi publikujete ale nemáte dobrú skúsenosť s inými časopismi? Publikujte články v časopise Prohuman a podcasty na Prohuman AI. Hľadáme práve Vás!