Assessment of nurse manager's roles according to mintzberg's theory by nurses of the "Z" generation cohort

Abstrakt:
Úvod: Mintzberg rozdelil desať manažérskych rolí do troch kategórií: interpersonálne, informačné a rozhodovacie.
Cieľ: Zistiť preferencie vo vnímaní manažérskych rolí u sestier generačnej kohorty „Z“.
Súbor a metodika: Kvalitatívna štúdia bola realizovaná v období september – október 2025 na vzorke 47 sestier generácie Z. Boli použité metódy focus group a rozhovory.
Výsledky: Kvalitatívna analýza štúdie potvrdila, že za najdôležitejšiu rolu v kategórii interpersonálnych rolí považovali sestry rolu vodcu (n=42); v kategórii informačných rolí dominovala rola monitora (n=23) a z rozhodovacích rolí sestry preferovali rolu riešiteľa (n=36).
Záver: Výsledky štúdie reflektujú charakteristiky a preferencie sestier generačnej kohorty „Z“, ktoré je možné využiť nielen vo vysokoškolskom vzdelávaní, ale najmä vo vedení a strategickom nasledovníctve v manažmente v ošetrovateľstve.
Kľúčové slová: Generácia Z. Manažérky. Mintzbergova teória. Roly.

Abstract:
Introduction: Mintzberg divided ten managerial roles into three categories: interpersonal, informational, and decision-making.
Objective: To find out preferences in the perception of managerial roles among nurses of the “Z” generation cohort.
Sample and Methods: The qualitative study was carried out in the period September - October 2025 on a sample of 47 nurses of generation Z. The methods of focus groups and interviews were used.
Results: The qualitative analysis of the study confirmed that the most important role in the category of interpersonal roles was considered by nurses to be the role of Leader (n=42); in the information role category, the role of Monitor dominated (n=23), and among decisional roles, nurses preferred the role of Disturbance Handler (n=36).
Conclusion: The results of the study reflect the characteristics and preferences of nurses of the generational cohort “Z”, which can be used not only in higher education, but especially in leadership and strategic succession in nursing management.
Keywords: Generation Z. Managers. Mintzberg´s Theory. Roles.

The importance of digital health literacy for physical activation of seniors

Abstrakt: Zdravotná gramotnosť je kľúčovým predpokladom aktívneho prístupu seniorov k zdraviu a významne ovplyvňuje ich schopnosť realizovať preventívne a liečebné opatrenia. Telesná aktivizácia patrí medzi najúčinnejšie nefarmakologické postupy, ktoré zlepšujú fyzickú kondíciu, psychickú pohodu, kognitívne funkcie a kvalitu života seniorov. Pravidelná pohybová aktivita prispieva k prevencii pádov, spomaľuje rozvoj sarkopénie a podporuje sebestačnosť.
Výskumné zistenia potvrdzujú, že v ošetrovateľskej praxi sa najčastejšie využívajú metódy pohybovej terapie a aktivizácie. Významným faktorom podpory pohybovej aktivity je aj digitálna zdravotná gramotnosť, ktorá seniorom umožňuje využívať moderné technológie – aplikácie, nositeľné zariadenia či online programy – na sledovanie a realizáciu cvičení. Rovnako aj štúdie, ktoré sú v článku prezentované preukazujú pozitívny vzťah medzi vyššou digitálnou gramotnosťou a úrovňou fyzickej aktivity. Zvýrazňujú však aj faktory, ktoré na rozvoj digitálnej zdravotnej gramotnosti v oblasti telesnej aktivácie pôsobia negatívne. K najčastejším patrí zlý zdravotný stav, zmeny v zmyslových a kognitívnych funkciách, nevyhovujúca socio-ekonomická situácia, neochota seniorov využívať moderné technológie, ale aj nedostatočná podpora zo strany spoločnosti.
Vo všeobecnosti však môžeme konštatovať, že zlepšovanie digitálnych zručností seniorov predstavuje perspektívnu stratégiu pre podporu zdravia, prevencie a aktívneho starnutia.
Kľúčové slová: Cvičebné programy. Digitálna zdravotná gramotnosť. Digitálne nástroje a pomôcky. Nefarmakologická metóda. Senior. Telesná aktivizácia

Abstract: Health literacy is a key prerequisite for an active approach to health by seniors and significantly influences their ability to implement preventive and therapeutic measures. Physical activation is one of the most effective non-pharmacological procedures that improve physical fitness, psychological well-being, cognitive functions and quality of life of seniors. Regular physical activity contributes to the prevention of falls, slows the development of sarcopenia and supports self-sufficiency. Research findings confirm that the methods of physical therapy and activation are most often used in nursing practice. A significant factor in supporting physical activity is also digital health literacy, which allows seniors to use modern technologies – applications, wearable devices or online programs – to monitor and perform exercises. Similarly, the studies presented in the article demonstrate a positive relationship between higher digital literacy and the level of physical activity. However, they also highlight factors that have a negative effect on the development of digital health literacy in the area of physical activation. The most common include poor health, changes in sensory and cognitive functions, unfavorable socio-economic situation, reluctance of seniors to use modern technologies, but also insufficient support from society. In general, however, we can state that improving the digital skills of seniors represents a promising strategy for promoting health, prevention and active aging.
Keywords: Exercise programs. Digital health literacy. Digital tools and aids. Non-pharmacological method. Senior. Physical activation

Predhovor

Žijeme v rýchlo sa meniacej sa spoločnosti, kde okrem technologického pokroku riešime problémy súvisiace s meniacim sa demografickým profilom populácie. U obyvateľov sa predlžuje dĺžka života, pribúda počet starších ľudí, ale zároveň rastie aj počet chronických ochorení, krehkých seniorov a osamelých starších osôb. Tento vývoj si od zdravotníckych a sociálnych pracovníkov, vyžaduje novú perspektívu a rozvoj interdisciplinárnej spolupráce. Pretože starostlivosť o seniora nie je len o podaní lieku resp. aplikácií iných metód liečby. Je to komplexný proces, ktorý zahŕňa fyzické, psychické, sociálne aj spirituálne potreby človeka. Žiadna profesia nedokáže tieto potreby naplniť sama.

Inštitút bl. Metoda Dominika Trčku v Michalovciach v spolupráci s domácimi a zahraničnými vysokými školami ako i ďalšími inštitúciami organizuje XII. Medzinárodnú vedeckú konferenciu´ “Medzigeneračné vzťahy v kontexte sociálnej práce a zdravotníckych vied – teória a prax“.

Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Fakulta zdravotníctva, Univerzita Jana Evangelisty Purkyně, Fakulta zdravotnických studií v Ústí nad Labem, Fakultná nemocnica v Trenčíne, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, Slovenská komora fyzioterapeutov, Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov organizujú vedeckú konferenciu s medzinárodnou účasťou 14. Trenčiansky ošetrovateľský deň, pod záštitou rektora Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne doc. Ing. Jozefa Habánika, PhD..

Miesto konania konferencie
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, ul. Študentská 2, Trenčín

Dátum konania konferencie: 13. november 2025
Začiatok konferencie: 9:00 hod.

Morbidly obese patient from the perspective of intensive nursing care

Abstrakt: Svetová zdravotnícka organizácia definuje obezitu ako neprimerané ukladanie telesného tuku s následným negatívnym vplyvom na zdravie. Obezitu označila ako epidémiu tretieho tisícročia s rozsiahlymi zdravotnými a socio-ekonomickými dôsledkami. Výsledkom je rastúci počet obéznych pacientov hospitalizovaných na oddeleniach intenzívnej starostlivosti. V rámci ošetrovateľskej starostlivosti čelia zdravotnícki pracovníci mnohým problémom, ktoré komplikujú intenzívnu starostlivosť takmer na každej úrovni. Materiálne a personálne vybavenie lôžkových oddelení je vzhľadom na potreby morbídne obézneho pacienta nedostatočné, čo môže viesť k zhoršeniu kvality poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti. V predkladanom príspevku uvádzame prehľad najčastejších problémov týkajúcich sa intenzívnej ošetrovateľskej starostlivosti o morbídne obézneho pacienta.
Kľúčové slová: Obezita. Morbídna obezita. Kriticky chorý. Ošetrovateľská starostlivosť.

Summary: The World Health Organization defines obesity as an excessive accumulation of body fat with a consequent negative impact on health. It has described obesity as an epidemic of the third millennium with extensive health and socio-economic consequences. The result is a growing number of obese patients hospitalized in intensive care units. In nursing care, healthcare professionals face many problems that complicate intensive care at almost every level. The material and personnel equipment of inpatient wards is insufficient for the needs of morbidly obese patients, which can lead to a deterioration in the quality of nursing care provided. In the presented article, we present an overview of the most common problems related to intensive nursing care for morbidly obese patients.
Keywords: Obesity. Morbid obesity. Critically ill. Nursing care.

Medication Management in the Hospital Environment: Challenges and Perspectives for Modern Healthcare

Abstrakt: Efektívny a bezpečný liekový manažment predstavuje kľúčový prvok modernej nemocničnej starostlivosti. Tento odborný článok analyzuje štruktúru, procesy a výzvy liekového manažmentu v slovenských nemocniciach s dôrazom na legislatívny rámec, úlohu zdravotníckeho personálu, technologické inovácie a pacientsku bezpečnosť. Článok predstavuje výsledky z praxe a odborných štúdií, vrátane skúseností sestier, klinických farmaceutov a projektov ako EU-NetPas, ktoré podporujú bezpečné podávanie liekov a systematické hlásenie incidentov. Poukazujeme na výzvy ako nedostatok času, slabé IT systémy či nízku angažovanosť manažmentu a zároveň formulujeme konkrétne odporúčania – od zavedenia pravidelných tréningov a medikačného zosúladenia až po legislatívne zmeny a rozvoj inter-profesionálnej spolupráce. Cieľom článku je poskytnúť praktický rámec a inšpiratívne podnety pre tvorcov politík, manažérov nemocníc a zdravotníckych profesionálov pri budovaní bezpečnej a udržateľnej farmakoterapie.
Kľúčové slová: liekový manažment, nemocničné prostredie, pacientská bezpečnosť, klinická farmácia, medikačné chyby, EU-NetPas, inter-profesionálna spolupráca, zdravotné sestry, nemocničná lekáreň, digitalizácia v zdravotníctve, medikačné zosúladenie, LASA lieky, hlásenie incidentov.

Abstract: Effective and safe medication management represents a key element of modern hospital care. This scholarly article analyzes the structure, processes, and challenges of medication management in Slovak hospitals, with emphasis on the legislative framework, the role of healthcare personnel, technological innovations, and patient safety. The article presents findings from practice and professional studies, including the experiences of nurses, clinical pharmacists, and projects such as EU-NetPas, which support safe medication administration and systematic incident reporting. We highlight challenges such as lack of time, weak IT systems, and low managerial engagement, while also formulating concrete recommendations – from implementing regular training and medication reconciliation to legislative changes and the development of interprofessional collaboration. The aim of this article is to provide a practical framework and inspiring insights for policymakers, hospital managers, and healthcare professionals in building safe and sustainable pharmacotherapy.

Keywords: medication management, hospital environment, patient safety, clinical pharmacy, medication errors, EU-NetPas, interprofessional collaboration, nurses, hospital pharmacy, healthcare digitalization, medication reconciliation, LASA medicines, incident reporting.

Ilustrácia: Vytvorené umelou inteligenciou (2025)

Abstrakt: Umelá inteligencia (AI) má potenciál zásadne transformovať ošetrovateľskú prax a zlepšiť kvalitu zdravotnej starostlivosti. Tento článok skúma využitie AI v ošetrovateľstve, pričom sa zameriava na jej aplikácie v klinickom rozhodovaní, monitorovaní pacientov a optimalizácii administratívnych procesov. Okrem toho sa analyzujú aj etické, právne a technologické výzvy, ktoré sprevádzajú implementáciu AI do ošetrovateľskej praxe, ako aj potrebné vzdelávacie programy pre zdravotnícky personál. AI poskytuje nové možnosti v oblasti predikcie a diagnostiky ochorení, avšak vyžaduje dôkladné riadenie ochrany osobných údajov a riešenie otázok zodpovednosti pri rozhodovaní podporovanom umelou inteligenciou. Záverom sa článok zameriava na perspektívy a výzvy, ktoré táto technológia prináša pre budúcnosť ošetrovateľstva, a zdôrazňuje dôležitosť jej zodpovedného a etického využívania.
Kľúčové slová: umelá inteligencia, ošetrovateľstvo, klinické rozhodovanie, zdravotná starostlivosť, etické výzvy, ochrana údajov, technológie v ošetrovateľstve, predikcia ochorení, automatizácia, AI systémy, vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov.

Abstract:Artificial intelligence (AI) has the potential to fundamentally transform nursing practice and improve the quality of healthcare. This article explores the use of AI in nursing, focusing on its applications in clinical decision-making, patient monitoring, and optimization of administrative processes. Additionally, the ethical, legal, and technological challenges associated with implementing AI in nursing practice are analysed, along with the necessary educational programs for healthcare professionals. AI offers new opportunities for disease prediction and diagnosis; however, it requires careful management of data privacy and addressing responsibility issues in AI-supported decision-making. The article concludes by highlighting the prospects and challenges that this technology brings to the future of nursing and emphasizes the importance of its responsible and ethical use.
Keywords: artificial intelligence, nursing, clinical decision-making, healthcare, ethical challenges, data privacy, nursing technology, disease prediction, automation, AI systems, healthcare worker education.

Challenges and Perspectives of Nursing Palliative Care in the Hospital Setting

Abstrakt: Paliatívna starostlivosť predstavuje komplexný prístup zameraný na zmiernenie utrpenia pacientov s nevyliečiteľnými a pokročilými ochoreniami. V nemocničnom prostredí zohráva sesterský personál kľúčovú úlohu pri poskytovaní kontinuálnej starostlivosti, ktorá zahŕňa fyzickú, psychosociálnu a duchovnú podporu pacientov a ich rodín. Tento článok podrobne analyzuje súčasné výzvy, špecifiká ošetrovateľskej paliatívnej starostlivosti, potrebu špecializovaného vzdelávania a multidisciplinárnej spolupráce. Zdôrazňuje význam integrácie paliatívnych princípov do bežnej klinickej praxe a predstavuje odporúčania pre optimalizáciu ošetrovateľskej starostlivosti v nemocničnom prostredí.
Kľúčové slová: paliatívna starostlivosť, ošetrovateľstvo, nemocničné prostredie, kvalita života, multidisciplinárna starostlivosť, vzdelávanie

Abstract:Palliative care represents a comprehensive approach aimed at alleviating the suffering of patients with incurable and advanced illnesses. In the hospital setting, nursing staff play a key role in providing continuous care that encompasses physical, psychosocial, and spiritual support for patients and their families. This article provides an in-depth analysis of the current challenges and specifics of nursing palliative care, highlighting the need for specialized education and multidisciplinary collaboration. It emphasizes the importance of integrating palliative principles into routine clinical practice and offers recommendations for optimizing nursing care in hospital environments.
Keywords: palliative care, nursing, hospital setting, quality of life, multidisciplinary care, education

Factors Influencing the Occurrence of Adverse Events in Institutional Healthcare

Abstrakt
Východiská: Nežiaduce udalosti (NU) v ústavnej zdravotnej starostlivosti predstavujú významný problém ovplyvňujúci bezpečnosť poskytovanej starostlivosti. Ich výskyt je často podmienený najmä pracovným zaťažením, skúsenosťami a organizačnou kultúrou, v ktorej sestry vykonávajú svoju profesiu.
Cieľ: Analyzovať postoje sestier k rizikovým faktorom vzniku NU.
Súbor a metodika: Prieskumu sa zúčastnilo 200 sestier. Zber dát prebiehal v období máj – jún 2024 prostredníctvom dotazníka vlastnej konštrukcie. Dáta boli analyzované pomocou deskriptívnej štatistiky a Kruskal-Wallisovho testu.
Výsledky: Najvýznamnejším rizikovým faktorom vzniku NU bola únava a vyčerpanosť, ktorú najviac vnímali sestry vo veku 41–50 rokov (x̄ = 4,06) a s praxou nad 11 rokov (x̄ = 3,96). Nasledovala nesústredenosť pri podávaní liekov, najvyššie hodnotená sestrami vo veku 41–50 rokov (x̄ = 3,73) a s praxou 6–10 rokov (x̄ = 3,64).
Záver: Prevencia vzniku NU si vyžaduje systematické opatrenia v oblasti riadenia pracovnej záťaže, podpory bezpečnostnej kultúry a zlepšovania organizačných podmienok. Posilnenie role sestier pri identifikácii rizikových faktorov vzniku NU predstavuje dôležitý krok k zvyšovaniu kvality a bezpečnosti zdravotnej starostlivosti.
Kľúčové slová: Bezpečnosť pacienta, Nežiaduce udalosti, Rizikové faktory, Sestra.

Abstract
Background: Adverse events (AEs) in inpatient healthcare represent a significant issue affecting the quality and safety of care provided. Their occurrence is often conditioned by workload, professional experience, and the organizational culture in which nurses practice. Objective: To analyze nurses' attitudes toward risk factors contributing to the occurrence of AEs.
Methodology: The survey included 200 nurses. Data collection took place between May and June 2024 using a self-designed questionnaire. Data were analyzed using descriptive statistics and the Kruskal-Wallis test.
Results: The most significant risk factor identified was fatigue and exhaustion, most frequently reported by nurses aged 41–50 years (x̄ = 4.06) and those with over 11 years of experience (x̄ = 3.96). This was followed by inattentiveness during medication administration, with the highest scores among nurses aged 41–50 (x̄ = 3.73) and those with 6–10 years of experience (x̄ = 3.64).
Conclusion: Preventing the occurrence of AEs requires systematic measures aimed at managing workload, supporting a culture of safety, and improving organizational conditions. Strengthening the role of nurses in identifying AE risk factors is a key step toward enhancing the quality and safety of healthcare.
Keywords: Patient safety, Adverse events, Risk factors, Nurse.

Oral health of women during pregnancy

Abstrakt: Tehotenstvo je kľúčovým obdobím v živote ženy pre zdravie ďalších generácií. Situácia orálneho zdravia u tehotných žien na Slovensku je veľmi nepriaznivá. Mnohé budúce mamičky si často neuvedomujú riziká ochorení v dutine ústnej a ich vplyv na priebeh tehotenstva a zdravie vyvíjajúceho sa plodu. Návštevu ambulancie zubného lekára a dentálnej hygieny ženy stále podceňujú.
Dentálna hygiena má veľmi veľký význam v období tehotenstva a informácie získané počas návštev dentálnohygienickej ambulancie pomáhajú zachovať orálne a celkové zdravie nielen matky, ale aj jej dieťaťa. Každá žena v období tehotenstva je ohrozená viacerými rizikovými faktormi vzniku orálnych ochorení, ako napríklad zubný kaz, erózie zubov, gingivitídy a parodontitídy. Rozsah ochorení závisí od stupňa ochorení pred otehotnením. Hlavnou preventívnou stratégiou, ktorá umožní znížiť riziko prenosu infekcie na deti je eliminácia množstva kariogénnych a parodontopatogénnych baktérií od ľudí, ktorí sú s nimi v kontakte.
Kľúčové slová: Prevencia. Orálne zdravie. Tehotenstvo. Dentálna hygiena.

Abstract: Pregnancy is a crucial period in a woman's life for the health of future generations. The oral health situation of pregnant women in Slovakia is very unfavorable. Many expectant mothers are often unaware of the risks of oral diseases and their impact on the course of pregnancy and the health of the developing fetus. Women still underestimate the importance of visiting a dentist's office and dental hygiene.
Dental hygiene is very important during pregnancy, and the information obtained during visits to a dental hygiene clinic helps maintain the oral and overall health of not only the mother, but also her child. Every woman during pregnancy is at risk of several risk factors for the development of oral diseases, such as tooth decay, tooth erosion, gingivitis and periodontitis. The extent of the diseases depends on the degree of the diseases before pregnancy. The main preventive strategy that will reduce the risk of transmitting infection to children is the elimination of the amount of cariogenic and periodontal pathogenic bacteria from people who are in contact with them.
Keywords: Prevention. Oral health. Pregnancy. Dental hygiene.

School Nurses: The Significant Role of the Nurse in the Management and Education of Chronically Ill Children, Families, and the Community

Abstrakt: Školská sestra v zahraničí má dlhú históriu, pričom jej kompetencie okrem iného zahŕňajú manažment chronických ochorení a kontinuálnu zdravotnú výchovu. Na Slovensku je pozícia školskej sestry menej bežná, ale projekt Zdravotnícky pracovník v školách sa snažil situáciu zmeniť. Školská sestra zabezpečuje starostlivosť o žiakov, realizuje prevenciu, edukuje v oblasti zdravia, športu a výživy.
Kľúčové slová: prevencia, školská sestra, zdravotná starostlivosť v školách, zdravie žiakov

Abstract: School nurses abroad have a long-standing history, with their competencies including the management of chronic diseases and continuous health education. In Slovakia, the position of a school nurse is less common; however, the project Healthcare Worker in Schools aimed to change this situation. The school nurse ensures care for students, implements prevention programs, and provides education in the areas of health, physical activity, and nutrition.
Key words: Prevention, school nurse, health care in schools, student health

Ilustrácia: vytvorené umelou inteligenciou (2025)

Entry into Practice: Why Is It Important to Pay Attention to Young Nurses?

Abstrakt: Nedostatok sestier je globálny problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu zdravotnej starostlivosti. Mladé začínajúce sestry čelia mnohým výzvam vrátane vysokej miery stresu, vyhorenia a nízkej podpory na pracovisku. Odhaduje sa, že približne 18 % z nich opúšťa profesiu už počas prvého roka praxe. Významným faktorom udržania sestier v profesii je systematická podpora na úrovni organizácie, kolegov a zdravotníckeho sektora. Podpora mladých sestier je nevyhnutná pre stabilizáciu pracovnej sily v zdravotníctve. Je potrebné posilniť mentorstvo, zabezpečiť priaznivé pracovné prostredie a adekvátne finančné ohodnotenie. Tieto kroky môžu zvýšiť spokojnosť mladých sestier a ich ochotu zotrvať v profesii.
Kľúčové slová: adaptácia v profesii, mentorstvo, mladé sestry, podpora sestier

Abstract: The shortage of nurses is a global issue that affects the quality of healthcare services. Young novice nurses face many challenges, including high levels of stress, burnout, and low workplace support. It is estimated that approximately 18% of them leave the profession within their first year of practice. A key factor in retaining nurses in the profession is systematic support at the levels of the organization, colleagues, and the healthcare sector. Support for young nurses is essential for stabilizing the healthcare workforce. It is necessary to strengthen mentorship, ensure a positive work environment, and provide appropriate financial compensation. These measures can increase the satisfaction of young nurses and their willingness to stay in the profession.
Key words: professional adaptation, mentorship, young nurses, nurse support

Ilustrácia: vytvorené umelou inteligenciou (2025)

Physical activity as one of the pillars in prevention and treatment of overweight and obesity.

Abstrakt:
Úvod: Obezita je ochorenie, pri ktorom je prevencia mnohokrát účinnejšia ako liečba. Za najúčinnejší spôsob zníženia telesne hmotnosti sa preukázal komplexný manažment obezity pozostávajúci zo štyroch pilierov: výživa, fyzická aktivita, zmena životného štýlu, farmakoterapia.
Cieľ: Cieľom štúdie bolo zistiť, či pohybová aktivita pred účasťou na programe redukcie telesnej hmotnosti pozitívne ovplyvňuje znižovanie vybraných antropometrických ukazovateľov nadváhy a obezity po absolvovaní preventívneho programu.
Metodika: Pre mapovanie pohybovej aktivity respondentov sme použili Baeckeho dotazník pohybovej aktivity. Výskumnú vzorku tvorilo 244 respondentov, 60,7% žien (n=144) a 39,9% mužov (n=96). Výber respondentov bol zámerný. Dodržali sme základné etické prístupy pre výskum. Získané údaje sme vyhodnotili pomocou deskriptívnej a inferenčnej štatistiky, využili sme program SPSS 22.0 a Excel. Hodnota hladiny významnosti bola stanovená na α = 0,05.
Výsledky: Medzi pohybovou aktivitou získanou predúčasťou v redukčnom programe a vybranými antropometrickými ukazovateľmi nadváhy a obezity po absolvovaní preventívneho programu (telesná hmotnosť, obvod pása, BMI, WHR, viscerálny tuk) u mužov (p > 0,05) ani u žien (p > 0,05) neexistuje štatisticky významná súvislosť. Jediný štatisticky významný vzťah bol zistený v prípade indexu voľného času a zmenou v indexe WHR, pričom čím vyššia bola aktivita mužov vo voľnom čase, tým viac sa zvyšoval rozdiel indexu WHR po absolvovaní preventívneho programu (r_S = 0,213. p < 0,05).
Záver: Deficit pohybovej aktivity v súčasnosti predstavuje problém takmer všetkých ľudí. Pohybová aktivita má nezávisle na svojom účinku na telesnú hmotnosť podstatný vplyv na zdravotný stav a je neodmysliteľnou súčasťou prevencie a liečby obezity
Kľúčové slová: Obezita. Pohybová aktivita. Baeckeho dotazník.

Abstract:
Introduction:Prevention of obesity is more effective than cure. The most effective way of reducing weight is a comprehensive obesity management with four pillars: nutrition, physical activity, lifestyle changes and pharmacotherapy.
Aim: We determined the extent of the positive effect of physical activity performed before the participation in the body weight reducing programme on reducing selected anthropometric overweight and obesity indicators after completing the programme.
Methodology:We mapped physical activity of 244 respondents (60,7% women (n=144), 39,9% men (n=96)) using Baecke questionnaire. The choice was purposive. Data acquiring method conformed to basic ethical standards for research. The data were assessed with descriptive and inference statistics.We used SPSS, version 22.0, and Excel. The value of the significance level was α = 0,05.
Results: There is no significant connection between physical activity gained before the participation in weight-reducing programme and selected anthropometric overweight and obesity indicators after completing the preventative programme (body weight, waistline, BMI, WHR, visceral fat) in men (p > 0,05) or in women (p > 0,05). The only statistically significant connection was between free time index and the change in the WHR index. The higher the men´s free time activity, the higher the variance of WHR index after completing the preventative programme (rs = 0,213. p < 0,05).
Conclusion: The deficit in physical activity is a significant problem. Physical activity is an inseparable part of obesity prevention and cure, and has an impact on health nevertheless its impact on the body weight.
Keywords: Obesity, Physical Activity, Baecke Questionnaire.

Clostridial enterocolitis in nursing practice

Abstrakt: Na Oddelení dlhodobo chorých (ODCH) bolo v období január 2021 - júl 2024 hospitalizovaných 116 pacientov s klostrídiovou enterokolitídou (KE). Vekový priemer bol 79,87, dĺžka hospitalizácie 24,46 týždňa. Rozvoj KE vznikol do 15 dní od hospitalizácie na ODCH. Polymorbídnych bolo75,86%. Dominovali symptómy hnačka (100%); nauzea (26,72%); nechutenstvo u (81,89%) a celková slabosť (93,10%). Morbiditu zhoršovali uroinfekcie o (42,14%); enteritídy (59,48%); febrilné stavy (60,35%); bronchopneumónie (58,62%); sepsy alebo gangrény (22,41%). Imobilných bolo (75,86%) a dekubity malo (54,31%) chorých s KE. Clostrídium difficile infekcia (CDI) sa potvrdila u (92,24%) pacientov. Kombinovanú terapiu antibiotikami dostávalo 69,82% a izolovaných bolo 12,93% chorých. Nasogastrickú sondu malo zavedenú (34,11%) a permanentný katéter (87,06%) pacientov. Z KE sa vyliečilo 46,55% pacientov; (32,75%) exitovalo a (14,65%) bolo preložených na chirurgiu alebo jednotku intenzívnej starostlivosti.
Kľúčové slová: Clostrídium difficile, Enterokolitída, Oddelenie dlhodobo chorých, Prierezová štúdia.

Abstract: 116 patients with clostridial enterocolitis were hospitalized at Long Term Care Unit (LTCU) in the period January 2021-July 2024. The average age was 79.87, the length of hospitalization 24.46 weeks. The development of clostridial enterocolitis (CE) occurred within 15 days of hospitalization and LTCU. 75.86% were polymorbid. The predominant symptoms were diarrhea (100%); nausea (26.72%); loss of appetite in (81.89%) and general weakness (93.10%). Morbidity was worsened by urinary infections by (42.14%); enteritis (59.48%); febrile conditions (60.35%); bronchopneumonia (58.62%); sepsis or gangrene (22.41%). (75.86%) were immobile and (54.31%) had pressure ulcers. Clostridium difficile infection was confirmed in (92.24%) patients. 69.82% received combined Antibiotics therapy and 12.93% of patients were isolated. Nasogastric tube was established (34.11%) and permanent catheter (87.06%) patients. 46.55% of patients were cured of CE; (32.75%) exited and (14.65%) were transferred to surgery or Intensive care Unit.
Keywords: Clostridium difficile, Enterocolitis, A cross-sectional study, Long-term care unit.