Quality of life in people diagnosed with schizophrenia

Abstrakt: Schizofrénia je veľmi závažné psychické ochorenie, ktorého etiológia nie je úplne známa. Vyznačuje sa poruchami myslenia, vnímania aj emotivity. Existuje niekoľko popísaných foriem schizofrénie, pričom každá z nich má spoločné znaky. Jeden z nich je aj kognitívny deficit, ktorý hrá významnú rolu v každodennom živote človeka. Kognitívny deficit stále ostáva jednou z najväčších výziev v liečbe schizofrénie, keďže ešte nie je stanovený presný prístup k jeho liečbe. Hlavné nedostatky sa objavujú najmä v exekutívnych funkciách, pozornosti, epizodickej pamäti a psychomotorike.
Výskum porovnával kvalitu života schizofrenikov a kontrolnej skupiny pozostávajúcej zo zdravých ľudí bez psychiatrickej diagnózy.Výskumné zistenia potvrdzujú významný vzťah medzi kognitívnym deficitom a kvalitou života, pričom s nárastom kognitívneho deficitu kvalita života výrazne klesá. Výskum nepotvrdil štatisticky významné rozdiely v kvalite života schizofrenikov a kontrolnej skupiny. Výsledky nedemonštrujú významný rozdiel v sebaposúdení kvality života a kognitívnych funkcií ako u schizofrenikov, tak u zdravých ľudí. Výsledky tiež nepreukázali vzťah veku a kvality života.
Kľúčové slová: Kognitívne funkcie, Kognitívny deficit, Kvalita života, Schizofrénia

Abstract: Schizophrenia is a very serious mental illness whose etiology is not fully understood. It is characterized by disturbances in thinking, perception, and emotion. There are several described forms of schizophrenia, each of which has common features. One of them is cognitive impairment, which plays a significant role in a person's daily life. Cognitive deficit remains one of the biggest challenges in the treatment of schizophrenia, as no precise approach to its treatment has yet been established. The main deficiencies appear mainly in executive functions, attention, episodic memory, and psychomotor skills.
The study compared the quality of life of schizophrenics and a control group consisting of healthy people without a psychiatric diagnosis. The research findings confirm a significant relationship between cognitive deficits and quality of life, with quality of life declining significantly as cognitive deficits increase. The research did not confirm statistically significant differences in the quality of life of schizophrenics and the control group. The results do not demonstrate a significant difference in self-assessment of quality of life and cognitive functions in both schizophrenics and healthy people. The results also showed no relationship between age and quality of life.
Key words: Cognitive functions, Cognitive deficit, Quality of life, Schizophrenia

Úvod

Schizofrénia patrí medzi chronické mentálne poruchy, ktorá sa vyznačuje najmä deterioráciou v oblasti myslenia, správania a emócií. Fungovanie osôb s touto chorobou je výrazne poškodené (Fındıkoğlu, Doğan, Özbek, & Gidiş in Öz, 2022). Schizofrénia narúša mnohé aspekty života pacienta a spôsobuje mnoho deficitov vo fungovaní, a to kognitívne, percepčné, motorické a emocionálne deficity. Kognitívne deficity by mali byť chápané ako ťažkosti s myslením a s výrazom myšlienok. V prvom štádiu schizofrénie môžeme sledovať IQ deficit. Mnoho štúdií skúmalo kognitívne deficity v ich piatich doménach – IQ, exekutívne funkcie, pamäť, jazyk a pozornosť – kde si v každej z týchto domén viedli lepšie mentálne zdraví jedinci a pacienti so schizofréniou v nich zaostávali (Fioravanti et al.; Jelastopulu, Giourou, Merekoulias, Mestousi, Moratis, & Alexopoulos in Dziwota, 2018).

Kvalita života môže byť popísaná ako spokojnosť osoby s jeho/jej vlastným životom, celkový well-being alebo aj spokojnosť človeka s jeho životným postavením v kontexte s kultúrou, v ktorej žije, cieľov a očakávaní (Rejeski & Mihalko; Kuyken in Karimi & Brazier, 2016). Podľa Panzini et al.(2017) je kvalita života nový pojem, ktorý zahŕňa a presahuje pojem zdravie a je tvorená: fyzickou oblasťou, psychologickou, enviromentálnou oblasťou a ďalšími. Taktiež tvrdia, že ide o vnímanie jednotlivca a jeho postavenia v živote v súlade s osobnými a kultúrnymi hodnotami. Existuje niekoľko príčin, prečo je kvalita života u schizofrénie nižšia. Jednou z nich je aj strata socializácie. Avšak terapia alebo iný psychosociálny vplyv ako rehabilitácia neutralizuje pocit strádania sociálneho kontaktu (Dziwota, 2018). Ďalšou príčinou môže byť kognitívny deficit, jeho vzťah s kvalitou života ale nie je jasný. Posledné roky sa kvalita života schizofrenikov začala klásť do popredia, namiesto liečby symptómov sa dbá aj na zvyšovanie kvality života. Do súvislosti s kvalitou života vstupuje aj sociálna kognícia, ktorá hrá významnú rolu v socializácii (Rekhi, Saw, Lim, Keefe, & Lee, 2023). Kvalitu života schizofrenikov taktiež ovplyvňuje aj liečba, bolo preukázané, že antipsychotiká a ich vedľajšie účinky majú významný dopad na kvalitu života (Bademli & Lök in Öz, 2022) .

Schizofrénia je ochorenie charakteristické kognitívnym deficitom. Hlavné nedostatky sa objavujú najmä v exekutívnych funkciách, pozornosti, epizodickej pamäti a psychomotorike. Schizofrénia aj kognitívne schopnosti sú dedičné (Wooton, a iní, 2023). Toulopoulou, Goldberg, Mesa, Picchioni, Rijsdijk, Stahl et al. (in Wooton, Shadrin, Bjella, Smeland, Frei et al., 2023) tvrdia, že u rodiny pacienta so schizofréniou sa častokrát vyskytuje mierny kognitívny deficit, čo potvrdzuje rolu genetiky vo vývoji tohto ochorenia. Kognitívny deficit výrazne ovplyvňuje každodenné fungovanie, budovanie dlhodobých vzťahov ako aj vykonávanie bežných rutinných činností.

Poruchy pozornosti: Schizofrenici vykazujú poruchy v rôznych úlohách selektívnej pozornosti (Wang, Sun, Wong, & So, 2023). Chen & Faraone (in Wang, Sun, Wong, & So, 2023) tvrdia, že ľudia s diagnózou schizofrénie dosahujú slabé výkony v rôznych testoch pozornosti, ako je Stroopov test a CPT (continuous performace test).

Pracovná pamäť: Pracovná pamäť je tiež postihnutá, vo výskume od Van Snellenberg et al. (2016) sa spozorovala otupená odpoveď obráteného U (vzťah medzi nátlakom a výkonom) u liečených aj neliečených schizofrenikov, v porovnaní so zdravými jedincami. Reakcia bola spozorovaná v ľavom dorzolaterálnom prefrontálnom kortexe. Tento poznatok môže vysvetľovať deficit v kapacite pracovnej pamäte.

Epizodická pamäť: Pacienti majú ťažkosti si vybaviť informácie, ktoré sa prednedávnom naučili spolu aj s ich kontextom (Kwok, a iní, 2021).

Psychomotorika: U schizofrenických pacientov môžeme pozorovať katatóniu (stuhnutosť, neschopnosť hýbať sa alebo rozprávať) a to pri katatonickej schizofrénii (Cao, a iní, 2023).
Poruchy exekutívnych funkcií: Hwang et al. (in Hintze, Barczak, & Rowicka, 2022) zahŕňa medzi exekutívne funkcie pracovnú pamäť, motiváciu, plánovanie, myslenie, emočné a sociálne schopnosti či výkon v práci a škole.

Výskumný problém

Výskum za zameral na zodpovedanie otázky, či existuje významný vzťah medzi kognitívnymi deficitmi a kvalitou života. Mnohí autori vnímajú tento vzťah ako nejasný (napr. Rekhi et al., 2023 alebo Dziwota et al., 2018). Rekhi et al. (2023) vo svojom výskume aj daný vzťah potvrdili, no napriek tomu sa domáhali rozšírenia výskumu v danej oblasti. Dziwota et al. (2018) tvrdia, že za znížením kvality života môže stáť práve kognitívny deficit. Ishii et al. (2022) tvrdia, že práve liečba depresie pri schizofrénii napomáha k zlepšeniu ich kvality života a ďalší autori pripisujú nízku kvalitu života antipsychotikám (Öz S. H., 2022), stigmatizácii (Khalaf et al., 2023); nízkej úrovni socializácie (Rekhi et al., 2023; Dziwota et al., 2018) či nedostatočnej podpore zo strany rodiny (Setiawati, Lesmana, & Sawitri, 2021). Niektorí autori dokonca tvrdia, že kvalita života súvisí s vekom a teda s pribúdajúcim vekom klesá (Rekhi, Saw, Lim, Keefe, & Lee, 2023).
Bol použitý komparačný a korelačný výskumný plán.

Výskumné ciele a hypotézy

Cieľ 1: Zistiť úroveň sebaposúdenia kvality života schizofrenikov.
H1 Medzi kvalitou života kontrolnej skupiny a kvalitou života schizofrenikov existuje významný rozdiel v každej doméne dotazníka WHOQOL-BREF. (Ishii, a iní, 2022).

Cieľ 2: Zistiť úroveň sebaposúdenia kognitívnych funkcií u pacientov s diagnózou schizofrénie a u jedincov, ktorým nebola diagnostikovaná žiadna duševná porucha.
H2 Medzi výsledkami schizofrenikov a zdravých ľudí v dotazníku CFQ existuje významný rozdiel. (Rekhi, Saw, Lim, Keefe, & Lee, 2023).

Cieľ 3: Zistiť, či kognitívne funkcie (resp. kognitívny deficit) súvisia s kvalitou života u schizofrenikov.
H3 Kognitívny deficit súvisí s kvalitou života u schizofrenických pacientov (Dziwota, 2018).

Cieľ 4: Overiť, či kvalita života s pribúdajúcim vekom klesá.
H4 Kvalita života s pribúdajúcim vekom klesá (Rekhi, Saw, Lim, Keefe, & Lee, 2023).
H4.1 Kvalita života schizofrenikov s pribúdajúcim vekom klesá.
H4.2 Kvalita života zdravých ľudí s pribúdajúcim vekom klesá.

Výskumná vzorka

Výskumnú vzorku tvorili psychiatrickí pacienti pochádzajúci zo psychiatrickej nemocnice vo Veľkom Záluží a zdraví ľudia. Zber dát v nemocnici prebehol za súhlasu etickej komisie. Na výber klinickej výskumnej vzorky bol použitý kvótový typ výberu, pričom podmienkou bola diagnóza schizofrénie.
Celkovo sa výskumu zúčastnilo 41 ľudí, z toho klinickí pacienti 11 (6 žien a 5 mužov) a zdraví 30 (16 žien a 14 mužov).

Metódy zberu dát

Metóda zberu údajov vrámci klinickej prebehla v rozmedzí január – február 2024 a to celkovo trikrát – prvýkrát v januári 2024 a druhý a tretíkrát vo februári 2024 – priamo v psychiatrickej nemocnici. Zber údajov od zdravých ľudí prebehol taktiež od januára 2024 do februára 2024 metódou snehovej gule online.

Zber dát prebehol pomocou dvoch kvantitatívnych dotazníkov.
Na meranie kognitívnych funkcií bol použitý dotazník CFQ (Cognitive Failures Questionnaire) od Broadbenta a spol., ktorý meria kognitívny deficit v pamäti, myslení, exekutívnych funkciách a iných oblastiach. Tento dotazník pozostáva z 25 otázok, na ktoré účastníci odpovedajú na škále od 0 do 4 – pričom 0 znamená nikdy a 4 veľmi často. Ide o sebaposudzovací dotazník, kterého polžky sú ordinálneho charakteru.
Na meranie kvality života bol použitý dotazník WHOQOL – BREF (World Health Organization Quality of Life Scale), ktorý skúma kvalitu života v 4 oblastiach: fyzická, sociálna, psychická oblasť a prostredie. Dotazník má celkovo 26 otázok, ktoré sú rozdelené do spomínaných štyroch oblastí.

Operacionalizácia premenných

Hlavnou meranou škálovou (metrickou) premennou bola kvalita života, ktorá bola meraná na základe 4 domén dotazníka WHOQOL BREF: kvalita života vo fyzickej oblasti, sociálnej, psychickej oblasti a v životnom prostredí. Druhou meranou škálovou premennou bol kognitívny deficit, ktorý bol meraný dotazníkom CFQ.

Analýza dát

Výsledky jednotlivých dotazníkov boli zapísané do databázy v štatistickom programe SPSS. Na otestovanie validity dotazníkov bola vytvorená samostatná databáza s položkami a jednotlivými odpoveďami.

Pristúpili sme k otestovaniu normálneho rozloženia škálových premenných pomocou Shapiro-Wilkovho testu, nakoľko výzkumná vzorka pozostávala z menej ako 50 ľudí (N=41). Taktiež bola overená homogenita variancie pomocou Levenovho testu.

Na tomto základe sme pracovali s parametrickým testom dvoch nezávislých výberov, kde bol použitý Welchov test na otestovanie 2. hypotézy a použitý bol aj pri testovaní 1. hypotézy, konkrétne pre doménu 2 a 4 dotazníka WHOQOL-BREF. Na zvyšné domény (1 a 3) tohoto dotazníka bol v prvej hypotéze použitý t-test.

Testovanie vzťahu kognitívneho deficitu a kvality života prebehlo za pomoci funkcie Correlate, kde bola zvolená možnosť Bivariate a na otestovanie tretej hypotézy bol použitý Spearmanov korelačný koeficient. Bol zvolený dvojsmerný tok signifikancie. Na otestovanie štvrtej hypotézy (a dvoch dodatkových hypotéz) bola opäť použitá funkcia Correlate a Bivariate. V tomto prípade bol použitý Pearsonov korelačný koeficient. Použili sme jednosmerný tok signifikancie.

Výsledky validizácie dotazníkov

Keďže sme dáta zozbierali za pomoci dotazníka CFQ, ktorý ešte nebol validizovaný na území Slovenskej republiky, pred testovaním hypotéz sme overili jeho reliabilitu pomocou Cronbachovej alfy. Dotazník bol pred výskumom preložený a tento preklad bol posúdený odborníkmi.

Tabulka 1: Reliabilita dotazníka CFQ vrámci skupín osobitne

Hodnota Cronbachovej alfy pre obe vzorky prevyšovala hodnotu 0.9, čím bola potvrdená veľmi dobrá reliabilita dotazníka CFQ. Vyššia reliabilita bola evidovaná pri klinickej vzorke, kde stúpla až na hodnotu α=0.965.

Tabulka 2: Celková reliabilita dotazníka CFQ

Dotazník CFQ vykazuje veľmi dobrú reliabilitu, o čom svedčí výsledok Cronbachovej alfy α=0,931. Tento výsledok prislúcha celému výskumnému súboru.

Výsledky dotazníkov

Tabulka 3: Výsledky dotazníka CFQ

V dotazníku CFQ bol dosiahnutý priemerný počet bodov 35.17. Tento výsledok prislúchal vzorke zdravých ľudí . Pri schizofrenikoch bol priemerný počet bodov vyšší a to 38,27. Medzi mediánmi a modusmi bol pozorovaný väčší rozdiel, a to takmer 8 bodov v mediáne a viac ako 15 bodov v moduse.

Tabulka 4: Výsledky dotazníka WHOQOL-BREF u klinickej vzorky

Tabulka 5: Percentuálne vyjadrenie výsledkov dotazníka WHOQOL-BREF u klinickej vzorky

Doména 1 (fyzické zdravie) dosiahla priemerné skóre 15.065, čo prislúchalo výške kvality života 69.16% z celkového možného skóre 100%. Doména 2 (psychické zdravie) zaznamenala priemerné skóre 14.12, čo svedčilo o kvalite života vo výške 63.26%. Doména 3, sociálne vzťahy, mala druhý najnižší výsledok a to 13.9 čo značilo 62.12%. Doména 4, životné prostredie, zaznamenala priemerne najnižšiu kvalitu života a to na úrovni 13.8, čo prislúchalo 61.36%. Najvyššia kvalita života schizofrenikov bola nameraná v doméne 1 – fyzické zdravie.

Kontrolná skupina dosiahla odlišné výsledky. Najvyššia kvalita života bola zaznamenaná v doméne fyzické zdravie (68.57%), avšak druhá najvyššia kvalita života bola evidovaná v doméne 4 – životné prostredie (63.44%). Nasledovala doména 3 – sociálne vzťahy – ktorá dosiahla skóre 62.78%. Najnižšia kvalita života bola nameraná v doméne 2 (psychické zdravie), ktorá stúpla na hodnotu 54.44%, čo bolo takmer o 9% menej ako u schizofrenikov.

Tabulka 6: Výsledky dotazníka WHOQOL-BREF u vzorky zdravých ľudí

Tabulka 7: Percentuálne vyjadrenie výsledkov dotazníka WHOQOL-BREF u vzorky zdravých ľudí

Výsledky hypotéz

H1 Medzi kvalitou života kontrolnej skupiny a kvalitou života schizofrenikov existuje významný rozdiel v každej doméne dotazníka WHOQOL-BREF.

Tabulka 8: Porovnanie kvality života schizofrenikov a zdravých ľudí v každej doméne dotazníka WHOQOL-BREF

Z výsledkov zobrazených v tabuľke č.8 môžeme tvrdiť, že neboli preukázané významné rozdiely medzi kontrolnou skupinou a klinickou vzorkou ani v jednej z domén dotazníka WHOQOL-BREF. Najviac sa k štatisticky významnému rozdielu priblížila doména 2 (psychické zdravie). Hypotéza 1 bola zamietnutá.

H2 Medzi výsledkami schizofrenikov a zdravých ľudí v dotazníku CFQ existuje významný rozdiel.

Tabulka 9: Porovnávací Welchov t-test premennej CFQ medzi skupinami schizofrenikov a kontrolnou skupinou zdravých ľudí

Na porovnanie výsledkov dotazníka CFQ medzi kontrolnou skupinou a schizofrenikmi sme zvolili Welchov test, pretože pri testovaní homogenity pri tomto teste bol Levenov test signifikantný (F(1,39) = 8.71, p = 0.005). Z výsledkov testovania rozdielov pomocou Welchovho t-testu uvádzaných v tabuľke č.2 môžeme konštatovať, že úroveň kognitívneho deficitu u schizofrenických pacientov (M =38.27, SD = 23.85) nebola štatisticky signifikantne vyššia ako u skupiny zdravých ľudí (M =35.17, SD = 14.23); (t(41)= 0.41, p = 0.688, d = 0.16), čo predstavuje malý efekt. Hypotéza 2 sa nepotvrdila.

H3 Kognitívny deficit súvisí s kvalitou života u schizofrenických pacientov.

Tabulka 10: Korelačná analýza premennej kognitívny deficit a domén kvality života u schizofrenických pacientov

Z tabuľky č.10 môžeme potvrdiť, že boli zistené štatisticky signifikantné, negatívne vzťahy medzi kognitívnym deficitom a všetkými štyrmi doménami dotazníka kvality života WHOQOL-BREF u schizofrenických pacientov. Jednotlivé sily korelačného koeficientu sa pohybovali od silných (rs = - 0.65, p = 0.032) po veľmi silné (rs = - 0.84, p < 0.001). Môžeme tvrdiť, že čím je kognitívny deficit vyšší, tým je menšia kvalita života v jednotlivých doménach. Najsilnejšia korelácia bola evidovaná v doméne 1 (fyzické zdravie) a v doméne 4 (životné prostredie). Na základe výsledkov bola hypotéza 3 potvrdená.

H4 Kvalita života s pribúdajúcim vekom klesá.

Tabulka 11: Korelačná analýza veku a domén kvality života- celá vzorka

Z tabuľky č.11 môžeme konštatovať, že nebol preukázaný štatisticky signifikantný, negatívny vzťah medzi úrovňou veku a doménami kvality života na celej vzorke, na základe čoho bola hypotéza 4 zamietnutá

H4.1 Kvalita života schizofrenikov s pribúdajúcim vekom klesá.

Tabulka 12: Korelačná analýza veku a domén kvality života- skupina schizofrenikov

Z tabuľky č.12 môžeme konštatovať, že nebol dokázaný žiaden štatisticky signifikantný, negatívny vzťah medzi úrovňou veku a doménami kvality života u skupiny schizofrenikov. Na základe výsledkov bola hypotéza zamietnutá.
H4.2 Kvalita života zdravých ľudí s pribúdajúcim vekom klesá.

Tabulka 13: Korelačná analýza veku a domén kvality života- skupina zdravých ľudí

Z tabuľky č.13 môžeme konštatovať, že nebol nájdený štatisticky signifikantný, negatívny vzťah medzi úrovňou veku a doménami kvality života u skupiny zdravých ľudí. Hypotéza bola zamietnutá.

Diskusia

Výskum sa zameriaval na porovnanie kvality života, sebaposúdenia kognitívnych funkcií a ich vzájomných vzťahov u schizofrenikov a mentálne zdravých jedincov, ako aj na overenie vplyvu veku na kvalitu života.
V prvej časti sme zistili, že sa kvalita života schizofrenikov významne nelíši od kvality života mentálne zdravých jedincov. Schizofrenici dosahovali najvyššie skóre v doméne fyzického zdravia a najnižšie v doméne životného prostredia, pričom v oblasti fyzického zdravia dokonca skórovali lepšie než kontrolná skupina. Tento výsledok je v rozpore s viacerými štúdiami, ktoré poukazujú na zníženú kvalitu života pri schizofrénii (Ishii et al., 2022 & Dziwota et al., 2018). Možným vysvetlením je skreslené sebahodnotenie schizofrenikov, vyplývajúce z narušeného vnímania reality alebo zo snahy prezentovať sa v lepšom svetle v dôsledku stigmatizácie. Výsledky mohli ovplyvniť aj rozdielne životné podmienky oboch skupín, pričom zdraví respondenti boli často zamestnaní a vystavení stresu a únave, zatiaľ čo schizofrenici sa počas hospitalizácie venovali menej náročným aktivitám v relatívne stabilnom prostredí. Úroveň aktuálneho stresu, osobné problémy či samotná testová situácia tak mohli prispieť k nižšiemu hodnoteniu kvality života u kontrolnej skupiny.

Druhým cieľom bolo porovnať sebaposúdenie kognitívnych funkcií medzi skupinami. Hoci schizofrenici dosahovali v priemere horšie výsledky, rozdiel oproti kontrolnej skupine nebol štatisticky významný, a hypotéza bola zamietnutá. Tento nález je prekvapivý vzhľadom na vysoký výskyt kognitívneho deficitu pri schizofrénii (Špringelová et al., 2019 & Javitt, 2023). Jedným z možných vysvetlení je vplyv vonkajších faktorov, ako sú únava, stres či osobné ťažkosti, ktoré mohli negatívne ovplyvniť sebaposúdenie kognitívnych funkcií aj u zdravých jedincov. Zároveň nemožno vylúčiť prítomnosť nediagnostikovaných ťažkostí v kontrolnej skupine ani obmedzenia samotnej metódy založenej na sebahodnotení.

Tretím cieľom bolo preskúmať vzťah medzi kognitívnym deficitom a kvalitou života u schizofrenikov. Výsledky preukázali silné až veľmi silné negatívne korelácie medzi kognitívnym deficitom a všetkými doménami kvality života, čo potvrdzuje, že zhoršené kognitívne fungovanie významne zasahuje do každodenného života. Najsilnejší vzťah bol zaznamenaný v doméne fyzického zdravia a životného prostredia, čo môže súvisieť s obmedzeniami v samostatnosti, fungovaní v domácnosti a schopnosti zvládať praktické požiadavky života. Slabší vzťah s doménou psychického zdravia môže byť dôsledkom skresleného sebavnímania alebo stabilizačného účinku antipsychotickej liečby. Silná korelácia so sociálnymi vzťahmi zároveň naznačuje, že kognitívny deficit môže nepriamo ovplyvňovať aj partnerský stav a bývanie, a tým aj životné prostredie schizofrenikov. Hypotéza bola potvrdená, čo potvrdilo tvrdenie, že kognitívny deficit súvisí s kvalitou života (Dziwota, 2018).

Štvrtým cieľom bolo overiť vzťah medzi vekom a kvalitou života. Výsledky nepreukázali jednoznačný negatívny ani pozitívny vplyv veku na kvalitu života ani v jednej zo skupín, ani v celom súbore, čo je v rozpore so štúdiou od Rekhi, Saw, Lim, Keefe, & Lee, 2023. Hypotéza o poklese kvality života s pribúdajúcim vekom bola zamietnutá, čo naznačuje, že vek sám o sebe nemusí byť rozhodujúcim faktorom kvality života, ale jeho vplyv môže byť sprostredkovaný inými premennými.

Limity

Najzásadnejším limitom výskumu je malý počet respondentov, nakoľko zástancov klinickej vzorky bolo len 11. Ako ďalší limit vnímame použitie dotazníkových metód, pričom dotazníky sú sebaposudzovacie čo značí o možnom skreslení odpovedí. Vzorka zdravých ľudí vypĺňala dotazníky v online podobe, čo samo o sebe taktiež predstavuje riziko skreslenia v ponímaní možného nepochopenia otázky.

Záver

Výskum potvrdil vzťah medzi kognitívnym deficitom a kvalitou života schizofrenikov. Tento vzťah bol štatisticky významný na úrovni p<0,05 až p<0,001. Kognitívny deficit najviac vplýval na oblasť číslo 1 dotazníka kvality života, ktorú predstavovalo fyzické zdravie. Najmenej vplýval na oblasť číslo dva (psychické zdravie), pričom vzťah bol štatisticky významný (p<0,05).

U schizofrenických pacientov nebol zaznamenaný štatisticky významný rozdiel v dosiahnutom skóre dotazníka kvality života v porovnaní s kontrolnou výskumnou vzorkou zdravých ľudí. Ani jedna zo 4 domén dotazníka kvality života WHOQOL-BREF nepreukázala štatisticky významný rozdiel. Najviac sa však k tomu priblížila doména 2, ktorú predstavovalo psychické zdravie (p=0,241).

Rozdiel v kognitívnom deficite u zdravých ľudí a schizofrenikov sa taktiež nepreukázal ako štatisticky významný (p=0,688). Svedčí o tom aj priemerné dosiahnuté skóre v dotazníku CFQ, pričom schizofrenici dosahovali v priemere 38,27 bodov a zdraví 35,17 bodov.

Taktiež bola zamietnutá hypotéza číslo 4, ktorá testovala predpoklad, že kvalita života sa znižuje zároveň s pribúdajúcim vekom. Výsledky pre celú vzorku boli signifikantné na úrovni p=0,406 až p=0,821, čo svedčí o tom, že výsledky nie sú štatisticky významné a predpoklad je neplatný. Hypotéza bola zamietnutá aj pre klinickú vzorku (p=0,221 až p=0,803) a pre kontrolnú skupinu (p=0,470 až p=0,859) zvlášť.

Kognitívne ťažkosti zasahujú do každodenného života schizofrenických pacientov a zhoršujú kvalitu života v oblastiach životného prostredia, sociálnych vzťahov a fyzického a psychického zdravia. Je dôležité pracovať nielen s pozitívnymi symptómami tejto diagnózy (halucinácie, bludy) ale aj s negatívnymi symptómami, medzi ktoré sa radí aj pokles v oblasti kognitívnych funkcií. Preto vnímame ako nutnosť zaradiť do liečby aj tréning kognitívnych schopností, ktorý môže pozostávať aj z pamäťových hier (napr. pexeso) alebo hier na pozornosť (napr. hľadanie rozdielov medzi dvoma obrázkami). Tréning kognitívnych schopností môže byť pre pacientov atraktívnou a zábavnou možnosťou trávenia svojho času v liečbe.

Taktiež je vhodné podať pacientom čo najviac informácií o ich diagnóze a o rizikách, ktoré kognitívny deficit predstavuje. Pacienti by mohli byť nabádaný cvičiť si kognitívne schopnosti aj vo voľnom čase.

Prínos tejto štúdie vnímame aj vo výskumnej sfére. Vzťah a význam kognitívneho deficitu voči kvalite života je málo preskúmanou témou a výsledky nabádajú k ďalším výskumom. Pre oblasť psychiatrie a psychológie by bol prínosný aj kvalitatívny výskum, kde by pacienti mohli bez vybraných možností dotazníka opísať svoje ťažkosti a poukázať na ich obmedzujúci efekt. Zaujímavé by bolo tiež overiť a rozvinúť tvrdenie od Bobes et al. (in Özden, Tekindal, & Tekindal M., 2023), ktorí tvrdia, že kvalita života u schizofrénie je nižšia ako pri iných psychických chorobách.

Autorky:
Bc. Nina Laksíková
Mgr. Ivana Vyskočová, PhD.
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Zoznam bibliografických odkazov

CAO, Yang, WANG, Weixin, CHEN, Jiong, LIANG, Sugai, CHEN, Xianyu, & DONG, Hui (2023). A case of comorbidity of schizophrenic catatonia and chronic intestinal pseudo-obstruction Successfully managed with lorazepam. In Heliyon, 9(10), e21067. https://doi.org/10.1016/j.heliyon.2023.e21067

DZIWOTA, Ewelina, STEPULAK, Marian Z., WŁOSZCZAK-SZUBZDA, Anna, OLAJOSSY, Marcin (2018). Social functioning and the quality of life of patients diagnosed with schizophrenia. In Annals of Agricultural and Enviromental Medicine, 25(1): 50-55. doi: 10.5604/12321966.1233566

HINTZE, Beata, ROWICKA, Magdalena, & BARCZAK, Anna (2022). Are executive functions deficits in early-onset chronic schizophrenia more severe than in adult-onset chronic schizophrenia? In Clinical Neuropsychiatry, 19. https://doi.org/10.36131/cnfioritieditore20220108

ISHII, Yoshimune, TOMOTAKE, Masahito, CHIBA, Shinichi, TSUTSUMI, Rie, AONO, Masatomo, & TAGUCHI, Koushirou (2022). Relationship between quality of life and clinical factors in inpatients with schizophrenia. In The journal of medical investigation : JMI, 69(1.2), 80–85. https://doi.org/10.2152/jmi.69.80

KARIMI, Milad, & BRAZIER, John (2016). Health, Health-Related Quality of Life, and Quality of Life: What is the Difference?. In PharmacoEconomics, 34(7), 645–649. https://doi.org/10.1007/s40273-016-0389-9

KHALAF, Ola, FATHY, Heba, EBRAHIM, Hadeer A. M., & SAMIE, Mai A. (2023). Self-stigma and coping in youth with schizophrenia and bipolar disorder: A comparative study. In Middle East Current Psychiatry, 30. https://doi.org/10.1186/s43045-023-00350-0

KWOK, Sze C., XU, Xinming, DUAN, Wei, WANG, Xinyi, TANG, Yingying, ALLÉ, Mélissa C., & BERNA, Fabrice (2021). Autobiographical and episodic memory deficits in schizophrenia: A narrative review and proposed agenda for research. In Clinical Psychology Review, 83, 101956. https://doi.org/10.1016/j.cpr.2020.101956

JAVITT Daniel C. (2023). Cognitive Impairment Associated with Schizophrenia: From Pathophysiology to Treatment. In Annual review of pharmacology and toxicology, 63, 119–141. https://doi.org/10.1146/annurev-pharmtox-051921-093250

ÖZ, Hilal S.; TAKTAK, Şafak (2022). A descriptive study on traditional therapies used by patients with schizophrenia. In GÖBEKLİTEPE - International Journal Of Medical Sciences, 5(7): 181-190.

ÖZDEN, Seda A., TEKINDAL, Melike, & TEKINDAL, Mustafa A. (2023). Quality of life of people with schizophrenia: A meta-analysis. In: The International Journal of Social Psychiatry, 69, 207640231164019. https://doi.org/10.1177/00207640231164019

PANZINI, Raquel G., MOSQUEIRO, Bruno P., ZIMPEL, Rogério R., BANDEIRA, Denise R., ROCHA, Neusa S., & FLECK, Marcelo P. (2017). Quality-of-life and spirituality. In International review of psychiatry (Abingdon, England), 29(3), 263–282. https://doi.org/10.1080/09540261.2017.1285553

REKHI, Gurpreet; SAW, Young E.; LIM, Keane; KEEFE, Richard S.E.; LEE, Jimmy (2023). Impact of Cognitive Impairments on Health-Related Quality of Life in Schizophrenia. In Brain Sciences, 13(2): 215. https://doi.org/10.3390/brainsci13020215

SETIAWATI, Ni, SAWITRI, Anak, & LESMANA, Cokorda (2021). Family support and quality of life of schizophrenia patients. In International Journal of Public Health Science (IJPHS), 10(696). https://doi.org/10.11591/ijphs.v10i3.20915

ŠPRINGELOVÁ, Dana; PETROVIČ, Jozef; SMOLEJOVÁ, Eva; HAJDÚK, Michal; RYBECKÁ, Tatiana; JANÍKOVÁ, Eva; HERETIK, Anton (2019). Možnosti diagnostiky kognitívneho deficitu u pacientov so schizofréniou pomocou testov zo slovenskej neuropsychologickej batérie NEUROPSY. In Psychiatrická prax, 20(3): 112-115.

VAN SNELLENBERG, Jared X., GIRGIS, Ragy R., HORGA, Guillermo, VAN DE GIESSEN, Elsmarieke, SLIFSTEIN, Mark, OJEIL, Najate, WEINSTEIN, Jodi J., MOORE, Holly, LIEBERMAN, Jeffrey A., SHOHAMY, Daphna, SMITH, Edward E., & ABI-DARGHAM, Anissa (2016). Mechanisms of working memory impairment in schizophrenia. In Biological Psychiatry, 80(8), 617–626. https://doi.org/10.1016/j.biopsych.2016.02.017

WANG, Wenyue, SUN, Xiaoqi, WONG, Alan C.-N., & SO, Suzanne H.-W. (2023). Selective processing in attention and memory in schizophrenia: A meta-analysis of the negative priming effect. In Journal of Psychiatric Research, 161, 112-122. https://doi.org/10.1016/j.jpsychires.2023.06.004

WOOTTON, Olivia, SHADRIN, Alexey A., BJELLA, Thomas et al. Genomic insights into the shared and distinct genetic architecture of cognitive function and schizophrenia. In Sci Rep 14, 15356 (2024). https://doi.org/10.1038/s41598-024-66085-y