Abstrakt: Príspevok poukazuje na význam etického kódexu sociálnej práce, jeho typológiu a predstavuje základný koncept aktualizácie Etického kódexu sociálnych pracovníkov Slovenskej republiky. Jedným z vedeckých nástrojov procesu aktualizovania tohto kódexu môže byť autorov pôvodný výskum. Vzhľadom na zvolenú výskumnú stratégiu ide o kvalitatívny výskum realizovaný analýzou dokumentov (pätnástich etických kódexov) použitím hermeneutických metód, najmä štrukturálnej, jazykovo-syntaktickej, sémantickej, pragmatickej a obsahovej analýzy. Jeho výsledkom je predloženie koncepčného, obsahového a procedurálneho návrhu revízie etického kódexu sociálnych pracovníkov v Slovenskej republike.
Revíziu kódexu treba zrealizovať vo viacerých oblastiach a témach, akými sú etická zodpovednosť voči sebe, pracovisku a školám sociálnej práce, ďalej rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, antidiskriminácia, profesijné hranice vo vzťahoch, supervízia, výskum a ďalšie. Kľúčovým problémom v procese revízie etického kódexu sociálnej práce je inštitucionálne vákuum, nakoľko niet organizácie, ktorá by ho iniciovala, forsírovala a zrealizovala. V príspevku sa navrhuje iniciovanie tohto procesu viacerými odborníkmi z oblastí sociálnej práce a profesijnej etiky, ktorí by vytvorili interinštitucionálnu pracovnú skupinu.
Kľúčové slová: Etický kódex, hodnoty, sociálna práca, supervízia, zodpovednosť.

Úvod

Etický kódex označuje súbor písomne formulovaných etických princípov, hodnôt a štandardov relevantných a normatívnych pre jednotlivú profesiu, inštitúciu alebo organizáciu. Cieľom príspevku je poukázať na význam etického kódexu sociálnej práce, jeho základnú typológiu a predstaviť základný náčrt koncepcie revízie Etického kódexu sociálnych pracovníkov v Slovenskej republike.

Typológia etických kódexov

V rámci typológie deontologických kódexov môžeme rozlišovať etické kódexy na základe viacerých kritérií. Vzhľadom na špecifickú profesiu, resp. profesijnú činnosť, rozlišujeme etický kódex zdravotníckeho pracovníka, sociálneho pracovníka, policajta, učiteľa, etický kódex psychologickej činnosti atď. Vzhľadom na sociálnu prácu sa dá rozlíšiť etický kódex sociálneho pracovníka (napr. na Slovensku, v Českej republike, Rusku, Izraeli) a etický kódex sociálnej práce (napr. v USA, Kanade, Austrálii, Nemecku, Veľkej Británii). V druhom prípade je rozsah zvyčajne širší a komplexnejší, etická zodpovednosť nie je limitovaná výhradne na samotnú činnosť sociálneho pracovníka, ale aj na vonkajšie podmienky tejto činnosti, zodpovednosti zamestnávateľských organizácií, národných asociácií a spoločnosti. Túto podobu považuje autor príspevku za vhodnejšiu. Ak sociálny pracovník musí alebo má konať profesionálne a mravne zodpovedne, potrebuje pre svoju činnosť náležité podmienky, a ako osoba má aj svoje práva, ktoré zabezpečujú ďalší aktéri procesu profesijnej činnosti sociálnej práce (zamestnávatelia, supervízori, spoločnosť atď.). V rámci interdisciplinárneho ponímania práce sociálneho pracovníka je nevyhnutná etická zodpovednosť za postupy, ktoré použije na zmiernenie postihnutia a podporu osôb s rôznym druhom, stupňom, kombináciou postihnutia a jeho prístupe (Hučík, Hučíková, 2010).

Na základe špecializácie odbornej činnosti je možné rozlíšiť od etického kódexu sociálnej práce špecifické etické kódexy klinickej sociálnej práce, poradenstva, supervízie, sociálnej prevencie, manažmentu, výskumu, probácie a mediácie atď. Napríklad etiku v supervízii viacerí autori takmer identifikujú s etikou sociálnej práce. Obe majú spoločné isté hodnoty, princípy a etické zodpovednosti voči sebe, klientom, kolegom, pracovisku, profesii a spoločnosti. Supervízia ako osobitá metóda sociálnej práce a špecifická činnosť sociálnych pracovníkov si však vyžaduje aj osobitú etickú pozornosť (Mátel, Roman, 2010). V podmienkach Slovenskej republiky nie je však kodifikovaný etický kódex konkretizovaný pre supervíziu sociálnej práce (por. Schavel, Tomka, 2010, s. 84). Zmena sa dá zrealizovať dvomi spôsobmi – vlastným etickým kódexom alebo špecifickými časťami v širšie koncipovanom etickom kódexe sociálnej práce.

Veľmi dôležitým kritériom typológie etických kódexov je aj územie dosahu jeho pôsobenia. V tomto prípade rozlišujeme medzinárodné (nadnárodné) etické kódexy, národné etické kódexy a etické kódexy organizácií, firiem či zariadení. Posledným menovaným sa v tomto príspevku nebudeme špecificky venovať, hoci sú v sociálnej práci veľmi dôležité. Práve etické kódexy jednotlivých zariadení sociálnych služieb môžu nadviazať na základné hodnoty, princípy a zodpovednosti všeobecne formulované v národných a medzinárodných etických kódexoch a aplikovať ich na konkrétne cieľové skupiny klientov a špecifiká danej organizácie. Súhlas s nimi môže byť súčasťou pracovného kontraktu, čím sa zmení charakter odporúčania etického kódexu (aký má dosiaľ aj Etický kódex sociálnych pracovníkov v SR) na záväzný dokument, aspoň v danej organizácii.

Medzinárodné a nadnárodné asociácie jednotlivých profesií sa snažia o formulovanie základných etických princípov a hodnôt do podoby „medzinárodného etického kódexu“. V sociálnej práci túto úlohu plní Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (International Federation of Social Workers, skr. IFSW), ktorá v súčasnej podobe vznikla v Mníchove v roku 1956. Táto organizácia so sídlom vo švajčiarskom Berne zastrešuje národné asociácie sociálnej práce po celom svete. V otázkach vzdelávania a etiky veľmi úzko spolupracuje s Medzinárodnou asociáciou škôl sociálnej práce (International Association of Schools of Social Work, skr. IASSW). V súčasnosti je možné považovať za aktuálny medzinárodný etický kódex sociálnej práce spoločný dokument IFSW/IASSW Etika v sociálnej práci – vyhlásené princípy (resp. Deklarácia etických princípov sociálnej práce) prijatý v roku 2004. Z historického hľadiska boli pred ním dôležité Princípy a štandardy etiky sociálnej práce (1994), ktoré zasa vychádzali z etického kódexu IFSW z roku 1976. Spomínaný medzinárodný etický kódex sociálnej práce (1994) sa de facto skladal z dvoch dokumentov – Medzinárodnej deklarácie etických zásad sociálnej práce a Medzinárodných etických štandardov pre sociálnych pracovníkov. Ich účelom bolo prezentovať základné etické princípy profesie sociálna práca, odporučiť postupy pri výskyte etických dilem a zaoberať sa vzťahmi medzi profesiou sociálna práca a sociálnymi pracovníkmi ku klientom, kolegom, zamestnávateľom a iným členom spoločnosti. Nový dokument Etika v sociálnej práci – vyhlásené princípy (2004) je ich zásadným prepracovaním. Sú v ňom stručne formulované etické princípy s krátkym komentárom. Tieto by mali byť detailnejšie a adresnejšie formulované národnými asociáciami sociálnej práce v jednotlivých krajinách prihliadajúc na miestnu legislatívu, kultúru a ďalšie špecifiká (por. Mátel, 2010a, s. 59-60).

Národné etické kódexy jednotlivých krajín ilustrujú veľkú rozmanitosť v detailoch, akými sú napríklad druhy a formy sociálnych služieb, prístupy k nim, spôsoby platby poplatkov či účasť užívateľov služieb na výskumoch. Národné etické kódexy sociálnej práce, resp. sociálnych pracovníkov, sú zvyčajne utvorené národnou asociáciou sociálnej práce, ktorá je členom IFSW. Túto funkciu istý čas u nás reálne plnila Asociácia sociálnych pracovníkov na Slovensku, ktorá vznikla v roku 1994. Táto deklarovala v Žiline roku 1997 Etický kódex sociálnych pracovníkov Slovenskej republiky v súlade s vtedy aktuálnymi Princípmi a štandardmi etiky sociálnej práce IFSW (1994). V tom čase išlo o prvý a dosiaľ jediný etický kódex sociálnych pracovníkov na Slovensku, ktorý má odporúčajúci charakter.

Prečo je potrebná revízia etického kódexu?

Jeden z výstižných výrokov postmodernej doby znie: „Nie je nič nepotrebnejšie ako včerajšie noviny.“ Nejde tu o popieranie významu histórie ani dejinných udalostí, ale o potrebu neustáleho reflektovania súčasného diania v spoločnosti. Sociálna práca ako profesia, vedná disciplína i odbor vzdelávania je pomerne mladá, ale práve tým, že sa neustále snaží pružne reagovať na aktuálne potreby svojich klientov – ktorými môžu byť jednotlivec, rodina, skupina, komunita, organizácia alebo spoločnosť – sa stáva jednou z najdynamickejších profesií súčasnosti. Čím promptnejšie a adresnejšie reaguje na dianie v spoločnosti, tým účinnejšie ponúka preventívne opatrenia a systematickú pomoc pri riešení negatívnych dopadov sociálnych udalostí.

Otázkou je, či sa dynamické zmeny v spoločnosti dotýkajú aj základných hodnôt, mravných princípov a jednotlivých etických zodpovedností. Na túto otázku by rozličným spôsobom odpovedali jednotlivé filozofické smery etiky, čomu sa však v tomto príspevku nebudem podrobnejšie venovať. V každom prípade to, čo sa mení nezávisle od filozofických koncepcií, sú:

• nové globálne etické témy nadväzujúce na rozvoj technológií alebo nových sociálnych udalostí (napr. bioetické otázky v súvislosti s rozvojom génového inžinierstva; etika internetovej komunikácie; rozvoj medzinárodného terorizmu a potenciálne zneužívanie charitatívno-sociálnej práce za týmto účelom);
• nové etické problémy a dilemy súvisiace s výkonom profesie (napr. otázka zodpovednosti zariadení sociálnych služieb za prípravu nových sociálnych pracovníkov, ktorá sa môže identifikovať ako etická povinnosť spolupráce so školami sociálnej práce);
• meniace sa hodnotové orientácie (napr. v sociálnej práci opúšťanie paternalistickej a náboženskej orientácie smerom ku klinickej orientácii, orientácii na sociálnu spravodlivosť, resp. najaktuálnejšie k oprávnenej defenzívnej orientácii, kde sa popri priorite práv klientov zohľadňujú aj práva sociálnych pracovníkov);
• identifikovanie a formulovanie všeobecných ľudských práv (napr. akcentovanie antidiskriminačného prístupu, práva na prácu, práva na sexuálnu orientáciu);
• identifikovanie a formulovanie etických princípov v profesijnej činnosti založených na nových výskumoch a teóriách (napr. holistický prístup, dôraz na silné stránky klienta);
• rozvoj a transformácia sociálnych služieb (napr. na Slovensku v náhradnej rodinnej starostlivosti prechod od ústavnej starostlivosti k rodinnému typu náhradnej výchovy);
• zmeny legislatívy, ktorá vytvára aj akýsi „minimálny štandard správania“ záväzný aj pre profesijnú etiku (napr. legislatíva ohľadom diskriminácie, korupcie, ochrany osobných údajov, na Slovensku aj definovania sociálneho pracovníka podľa zákona č. 448/2008 Z. z., ktoré môže byť v rozpore s minimálnym vekom stanoveným IFSW);
• hoci viaceré etické hodnoty a princípy sociálnej práce môžu byť nadčasové, spôsob ich formulovania podlieha zmenám v myslení a jazyku danej spoločnosti i profesijnej komunity (napr. spojenie „pomoc k svojpomoci“ býva nahrádzaný výrazom posilnenie a zmocnenie, čomu zodpovedá v anglickom jazyku pojem empowerment).

Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že každý etický kódex je časovo limitovaným dokumentom, ktorý vyžaduje systematickú evaluáciu. Zodpovednosť zaň nesú v prvom rade samotní sociálni pracovníci, ktorým má deontologický kódex napomáhať pri výkone povolania. Aby etický kódex bol dokumentom, ktorý napĺňa všetky stanovené ciele, musí byť pravidelne revidovaný a aktualizovaný. Revízia je závislá od viacerých faktorov, akými sú:

1. inštitucionálne zabezpečenie;
2. personálne zabezpečenie odborníkmi a špecialistami na sociálnu prácu a profesijnú etiku;
3. koncepčné spracovanie, ktorého súčasťou je:
   a. procedurálny koncept,
   b. obsahový koncept,
   c. štrukturálny koncept.

Metodologické uvedenie výskumu

Autor príspevku zrealizoval v novembri roku 2010 výskum, ktorého cieľom bolo predloženie koncepčného návrhu revízie etického kódexu sociálnych pracovníkov v Slovenskej republike ako relevantnej súčasti jeho zmeny, resp. aktualizácie.

Základná výskumná otázka bola sformulovaná nasledovne: „Ako zrealizovať revíziu Etického kódexu sociálnych pracovníkov v SR z hľadiska obsahu, štruktúry a procedurálneho postupu? Čo by mohol obsahovať revidovaný etický kódex z hľadiska obsahového konceptu, aká štruktúra je vzhľadom naň najprimeranejšia a aký procedurálny postup je možné navrhnúť na uskutočnenie jeho revízie?“

Výskumným problémom bolo stanovenie obsahových, štrukturálnych a procedurálnych postupov revízie Etického kódexu sociálnych pracovníkov v SR, najmä identifikovanie kľúčových hodnôt, etických princípov, špecifických činností, oblastí etických zodpovedností a etických noriem, ktoré môžu byť obsahovou súčasťou revidovaného kódexu.

Z metodologického hľadiska si autor zvolil kvalitatívnu stratégiu. Použitou metódou bola analýza dokumentov, ktorá je definovaná ako kvalitatívno-interpretačná analýza na spracovanie materiálu, ktorý už jestvuje, podľa výskumného cieľa. Výskumnú vzorku tvorilo 15 vybraných medzinárodných a národných etických kódexov sociálnej práce.(1) V analýze materiálov boli použité viaceré hermeneutické metódy, najmä štrukturálna, jazykovo-syntaktická, sémantická, pragmatická a obsahová analýza.

Pri analýze etických kódexov autor venoval pozornosť nasledovným vonkajším i vnútorným znakom skúmaných dokumentov:

1. Rozsah dokumentu
2. Forma elektronického dokumentu
3. Informácie o procese jeho vzniku/revízie
4. Oficiálny názov dokumentu a inštitúcia/asociácia zodpovedajúce za daný text
5. Typ kódexu
6. Použité pramene
7. Základná štruktúra dokumentu
8. Deklarované ciele a význam kódexu
9. Záväznosť a sankcie za jeho nedodržiavanie
10. Špecifické oblasti sociálnej práce, ktorým sa (ne)venuje
11. Identifikované (kľúčové) hodnoty a/alebo princípy
12. Oblasti zodpovednosti
13. Etické pravidlá

Dátový manažment bol realizovaný v troch fázach, v rámci ktorých prebiehalo fixovanie dát a škálovanie na zostavenej matrici.

Dôležitosť etického kódexu

Formulovanie etického kódexu sociálnej práce má viacero dôvodov a významov vzhľadom na samotnú profesijnú činnosť, ochranu klientov, sociálnych pracovníkov, profesiu a jej postavenie v spoločnosti. Skúmané etické kódexy uvádzajú priamo v texte 20 cieľov a významov (v zátvorke je uvedený počet kódexov vo výskumnej vzorke, ak je tento vyšší ako 1):

1. Poskytuje etické štandardy, ktoré majú slúžiť ako sprievodca pri výkone praxe sociálnej práce a pre zodpovedný výkon služieb (8).
2. Identifikovanie a explicitné predstavenie kľúčových hodnôt sociálnej práce, ktoré sú jej integrálnou súčasťou (7).
3. Podporuje etickú diskusiu a reflexiu (5).
4. Etický kódex je podstatnou zložkou kvality poskytovanej služby klientom, ako aj prostriedkom na jej dosahovanie a zabezpečenie (4).
5. Poskytuje štandardy, podľa ktorých môže byť hodnotené a posudzované profesionálne správanie (3).
6. Ponúka hodnoty a princípy, ktoré by mali byť vodidlom pre profesionálne správanie sociálnych pracovníkov – ako tieto hodnoty a princípy interpretovať a aplikovať (3).
7. Poskytuje sprievodcu ako postupovať pri výbere metód, resp. odporúča postupy pri výskyte etických dilem, etických problémov alebo profesijných konfliktov (3).
8. Sformulovanie a explicitné predstavenie základných etických princípov profesie sociálna práca a štandardov profesionálneho správania (2).
9. Verejne predstavuje etické štandardy, na základe ktorých môže verejnosť považovať profesiu sociálna práca za zodpovednú (2).
10. Prehlbuje etické povedomie.
11. Poskytuje ťažisko pre profesijnú identitu sociálnej práce.
12. Udržuje vysoké štandardy profesionálnej práce.
13. Stavia etické správanie do stredu záujmu profesie.
14. Identifikuje problémové oblasti v praktickej sociálnej práci.
15. Poskytuje základ pre preskúmanie a posúdenie formálnych sťažností o neetickom správaní.
16. Poskytuje sociálnym pracovníkom základy pre etickú reflexiu a konanie eticky zodpovedných rozhodnutí.
17. Sprevádza sociálnych pracovníkov tým, že stanovuje vzájomné práva so zamestnávateľmi, kolegami a profesijnou asociáciou.
18. Poskytuje ujasnenie správania sociálnych pracovníkov v kontexte pracovných alebo právnych sporov.
19. Napomáha socializácii nových pracovníkov v sociálnej práci vzhľadom na jej poslanie, hodnoty, etické princípy a štandardy.
20. Je dôležitou súčasťou vzdelávania sociálnych pracovníkov.

Slovenský etický kódex patrí k 20 % kódexov, ktoré neuvádzajú jasne a explicitne význam a ciele kódexov. Otázkou je, aké majú sociálni pracovníci vedomie dôležitosti písomného formulovania etického kódexu. Práve nedostatočné povedomie jeho relevantnosti môže byť jedným z dôvodov jeho zanedbávania a neaktualizovania. Autor navrhuje, aby do revidovaného etického kódexu bol priamo a explicitne zapracovaný jeho význam a cieľ pre profesiu sociálna práca, sociálne služby a sociálnych pracovníkov.

PROCEDURÁLNY KONCEPT

Proces tvorby, resp. revízie etického kódexu je zvyčajne veľmi úzko spojený s národnou asociáciou sociálnej práce. Z 13 skúmaných národných kódexov (IFSW kódexy sem nezaraďujeme) sú za tvorbu a/alebo revíziu kódexu v 12 prípadoch zodpovedné národné asociácie (čo predstavuje 93 % podiel). Výnimku tvorí taliansky etický kódex, kde Codice deontologico dell’Assistente Social utvorila a revidovala Ordine Assistenti sociali, čo je štátna inštitúcia zodpovedajúca za výkon profesie sociálna práca v Taliansku. Práve do jej kompetencie patrí tvorba a evaluácia deontologického kódexu sociálnej práce, záväzného dokumentu registrovaných sociálnych pracovníkov v Taliansku.

Žiaľ, v súčasnosti platí, že na Slovensku niet reálnej inštitúcie, ktorá by iniciovala, forsírovala a reálne uskutočňovala revíziu a aktualizáciu etického kódexu sociálnej práce. Spolu s Brnulom (2010) sa autor zamýšľal nad inštitucionálnymi východiskami:

a) Vzhľadom na dejinnú súvislosť by mala najvhodnejšiu pozíciu Asociácia sociálnych pracovníkov na Slovensku, ktorá je členskou organizáciou IFSW a v rámci nej bol utvorený a deklarovaný súčasný etický kódex sociálnych pracovníkov. Táto, žiaľ, v súčasnosti nevykazuje takmer žiadnu činnosť na Slovensku, ani smerom k IFSW, preto má štatút „dočasného člena“ IFSW, čo už nie je forma plnoprávneho členstva. Otázkou je, či je možné a vhodné činnosť ASP na Slovensku oživiť, resp. hľadať iné inštitucionálne zabezpečenie.

b) Vzhľadom na alternatívne mimovládne organizácie prichádzajú do úvahy len tie, ktoré reálne vykazujú aktívnu činnosť (na rozdiel od ASP). Podľa autora do úvahy pripadajú napr. Asociácia vzdelávateľov v sociálnej práci na Slovensku (AVSP); Asociácia supervízorov a sociálnych poradcov (ASSP) a pomerne mladá Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb (APSS). Výhoda týchto asociácií je v tom, že majú široký potenciál odborníkov na sociálnu prácu a profesijnú etiku. Na druhej strane každá z nich má limitovaný rozsah pôsobenia či už na vzdelávanie, poradenstvo a supervíziu, resp. poskytovanie sociálnych služieb. Žiadna z nich nie je univerzálnou pre všetkých sociálnych pracovníkov na Slovensku.

c) V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že na Slovensku chýba stavovská organizácia sociálnych pracovníkov, vrátane jednej silnej zastrešujúcej asociácie s etickou komisiou. Idea založenia Komory sociálnych pracovníkov na Slovensku trvá už istý čas. Sú známe aktivity Štefana Strieženca, ktoré môžeme datovať ešte na koniec deväťdesiatych rokov 20. storočia. Žiaľ, atmosféra na Slovensku stále neprispieva k tomu, aby takáto organizácia mohla vzniknúť. Na to, aby vzniklo profesijné združenie „zastrešujúce“ svojich členov, je nutná nielen samotná práca na jeho vzniku, ale tiež politická klíma, ktorá by takýto návrh podporila. Práve v tomto smere vidíme možnosť angažovanať sa v AVSP. Jeho členovia by mohli pomôcť vzniku komory práve otvorením diskusie nielen v odborných, ale aj v politických kruhoch. Štefan Strieženec (2006) dokonca vo svojej publikácii ako prílohu IX. zaradil konkrétny návrh zákona o zriadení komory sociálnych pracovníkov. Ten by sme mohli považovať minimálne za vzor, na ktorom by bolo možné pre vznik tejto organizácie pracovať. Žiaľ, po Striežencovej náhlej smrti sa žiadnu obdobnú inštitúciu dosiaľ nepodarilo zriadiť

d) Vzhľadom na deficit mimovládneho sektora je na zváženie, či by bolo vhodnejšie vypracovanie novšieho etického kódexu v rámci štátnej správy, napríklad pod gesciou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v SR, kde v súčasnosti patrí väčšina výkonu sociálnej práce v rámci gescie štátnej správy. Ním by sa sledoval „taliansky model“ vzhľadom na skúmanú výskumnú vzorku. Na to je však potrebná priaznivá „politická atmosféra“.

Inštitucionálne zabezpečenie aktualizácie etického kódexu je na Slovensku teda jedným zo zásadných problémov. Eventuálnou alternatívou, ktorú navrhol autor príspevku, by bola spoločná etická pracovná skupina pozostávajúca z odborníkov – zástupcov verejnej správy a mimovládnych organizácií – pod gesciou Asociácie vzdelávateľov v sociálnej práci a MPSVaR. V rámci jestvujúceho inštitucionálneho vákua by bolo vhodné spojiť najmä ľudský potenciál odborníkov z oblasti vzdelávania, klinickej sociálnej práce, sociálnych služieb a etiky z rozličných inštitúcií, ktorí majú vážny záujem o zvýšenie kvality poskytovania sociálnej práce a sociálnych služieb rozvojom profesijnej etiky. Počas spoločného dialógu sa zvýšia možnosti nájdenia vhodného inštitucionálneho riešenia.

Na základe skúseností z dobrej praxe zistených z výskumu je vhodné, aby bola zriadená jedna „odborná skupina“ koordinovaná jednou osobou (v našom prípade „etická pracovná skupina“). Ak je táto oficiálne delegovaná národnou asociáciou, býva označená ako revízna komisia (na Slovensku v súčasnosti neaplikovateľné). Táto si môže prizvať odborníka – špecialistu z inej krajiny alebo IFSW (stojí za úvahu).

Podľa skúsenosti viacerých národných asociácií(2) možno rozlíšiť tri fázy procesu revízie národného etického kódexu.

1. Študijná fáza – kritické štúdium relevantnej literatúry z oblasti profesijnej etiky, pramennej literatúry a identifikovanie dôležitých konceptov. V tejto fáze môže prebiehať výskumná analýza relevantných dokumentov, najmä zvolených etických kódexov, pod gesciou výskumného tímu. Autorova predložená práca predstavuje práve túto etapu. Výstupom tejto fázy býva tvorba základného konceptu nového kódexu alebo revízia staršieho.
2. Fáza námetov a pripomienok – do aktívnej participácie na revízii kódexu sú pozvané všetky dôležité inštitúcie a organizácie.
3. Revízna fáza – pripomienky sú posudzované komisiou a zapracované do textu pracovného znenia. Na jej konci je sformulovaný konečný text, ktorý bude posudzovaný najvyšším orgánom národnej asociácie (zvyčajne valným zhromaždením). Po jeho schválení je revidovaný dokument uvedený do platnosti podľa dohodnutého dátumu.

S prvou fázou úzko súvisí otázka identifikácie použiteľných PRAMEŇOV pri revízii etického kódexu. V rámci výskumnej vzorky 12 kódexov uvádza aspoň jeden prameň. V kódexoch uvedené pramene možno rozdeliť do štyroch základných skupín:

1. Medzinárodné dokumenty (9 kódexov) – ľudsko-právneho charakteru, najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv a ďalšie dokumenty z nej odvodené, švajčiarsky kódex uvádza aj Európsku sociálnu chartu;
2. Medzinárodný etický kódex (11 kódexov) – všetky národné kódexy uvádzajúce aspoň jeden prameň spomínajú práve medzinárodný etický kódex, či už v jeho aktuálnej podobe alebo staršej verzii, podľa toho či ide o kódexy spred roka 2004 alebo po ňom;
3. Národné etické kódexy iných krajín (3 kódexy) – pramennými kódexmi sú americký NASW 2008 (čerpajú z neho kanadský, austrálsky a ruský kódex); austrálsky AASW – v staršej verzii z roku 2002 (čerpajú z neho kanadský, britský a ruský kódex); britský BASW 2002 (čerpá z neho ruský kódex). Ruský etický kódex okrem uvedených troch kódexov z našej výskumnej vzorky prihliadal aj na ďalšie štyri kódexy (dánsky, poľský, fínsky a z Litvy);
4. Národné legislatívne dokumenty (3 kódexy) – najmä Ústavy daných štátov; k nim môžeme priradiť aj taliansky etický kódex utvorený pod gesciou štátu.

Pre revíziu slovenského etického kódexu sociálnych pracovníkov je identifikácia prameňov, resp. uvedených štyroch skupín prameňov, dôležitá vzhľadom na študijnú fázu. Autor odporúča k štúdiu všetky uvedené pramene, menovite:

1. Medzinárodné dokumenty
   a) Dokumenty OSN: Všeobecná deklarácia ľudských práv; Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach; Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach; Dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie; Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien; Dohovor o právach dieťaťa;
   b) Európska sociálna charta (2006) – dokument Rady Európy;
   c) Dokumenty Európskej únie – najmä Charta základných práv Európskej únie a Lisabonská zmluva;
2. Medzinárodný etický kódex – IFSW/IASSW 2004;
3. Národné etické kódexy iných krajín – autor navrhuje prihliadať najmä na NASW 2008, AASW 2010, AS 2006, SSP ČR 2006;
4. Národné legislatívne dokumenty – najmä Ústavu SR (zákon č. 460/1992 Z. z.); ďalej zákon č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon); zákon č. 300/2005 Z. z. (trestný zákon); zákon č. 428/2002 Z. z. (o ochrane osobných údajov) a zákon č. 448/2008 Z. z. (o sociálnych službách) v zneniach neskorších predpisov.

OBSAHOVÝ KONCEPT
Kľúčové hodnoty sociálnej práce

Sociálna práca je v súčasnosti ponímaná ako profesia založená na hodnotách. Spomedzi výskumnej vzorky šesť národných etických kódexov identifikovalo, pomenovalo a explicitne predstavilo kľúčové hodnoty sociálnej práce. Špecifický je medzinárodný etický kódex IFSW/IASSW (2004), ktorý de facto identifikoval dve kľúčové hodnoty, ale kategorizoval ich ako „zásadné princípy“ – ľudské práva a ľudskú dôstojnosť a sociálnu spravodlivosť. Jednotlivých kľúčových hodnôt bolo vo výskumnej vzorke identifikovaných jedenásť. Uvádzam ich v poradí na základe počtu výskytov:

1. Sociálna spravodlivosť (6)
2. Dôstojnosť a hodnota človeka (5)
3. Integrita (4)
4a. Kompetencia (3)
4b. Služba (3)
5a. Ľudské práva (2)
5b. Humanizmus (2)
6a. Dôležitosť ľudských vzťahov (1: NASW 2008)
6b. Dôvernosť (1: CASW 2005)
6c. Úcta k osobám (1: AASW 2010)
6d. Sociálna aktivita, mobilita a flexibilnosť (1: ССОПиР 2003)

Z hľadiska kvalitatívneho výskumu k tomu treba uviesť, že vyššia početnosť predstavuje kritérium všeobecnejšieho a univerzálnejšieho prijatia z medzinárodného (nadnárodného) hľadiska, ale ojedinelosť označenia niektorej z hodnôt za kľúčovú môže byť znakom národného špecifika. Jej kvalitatívny význam nie je preto o nič menší. Spolu s kľúčovými hodnotami bolo v tejto fáze výskumu identifikovaných 32 dôležitých etických princípov sociálnej práce.

Slovenský etický kódex patrí do skupiny kódexov bez explicitného, zrozumiteľného a evidentného identifikovania kľúčových hodnôt. Do veľkej miery to súvisí so starším medzinárodným kódexom IFSW 1994. Tento stav nie je v súlade s aktuálnym trendom v profesijnej etike, že sociálna práca je profesiou založenou na hodnotách. Autor preto navrhuje, aby sa v revidovanom etickom kódexe identifikovali a pomenovali hodnoty, ktoré môžeme označiť za kľúčové a ktoré budú tvoriť zásadnú etickú bázu pre formuláciu jednotlivých princípov a pravidiel správania. Vzhľadom na globálnu komunitu by bolo vhodné uviesť oba zásadné princípy IFSW/IASSW, teda 1) rešpektovanie ľudských práv a ľudskej dôstojnosti; 2) podpora sociálnej spravodlivosti. Svojou relevanciou a častým výskytom v národných kódexoch si zaslúžia pozornosť ďalšie dve kľúčové hodnoty: 3) kompetencia; 4) integrita. Otázkou je identifikovanie hodnoty/hodnôt podstatných pre národný kontext sociálnej práce na Slovensku. Slovenský etický kódex je špecifický – a v tomto bode blízky NASW (2008) –s dôrazom na prvoradosť služby: Sociálny pracovník vo svojej práci považuje za prvoradý záväzok slúžiť (1.C).

Oblasti zodpovedností a etické štandardy správania

V celom výskumnom súbore bolo identifikovaných 6 oblastí zodpovedností a 68 štandardov správania. 41 % výskytu pravidiel etického správania sa týka klientov, ale len 4 % zodpovedností sociálnych pracovníkov voči sebe. Aj tieto sú uvádzané len implicitne v rámci iných oblastí zodpovedností, najmä vzhľadom na profesionálne správanie. Slovenský etický kódex v mnohom zaostáva za medzinárodnými i národnými etickými štandardmi. Čo sa týka označení jednotlivých oblastí zodpovedností, nedostatok je najmä v redukcii pracovného prostredia výhradne na zodpovednosti sociálnych pracovníkov voči zamestnávateľom a zamestnávateľským organizáciám. Tento jednostranný a jednosmerný pohľad nezodpovedá súčasným štandardom. Preto by bolo treba zmeniť titul na etická zodpovednosť voči pracovisku. Vzhľadom na jednotlivé oblasti zodpovedností autor upozorňuje na nasledovné:

1. V rámci zodpovednosti voči klientom

Otázkou je terminologická (ne)primeranosť používania označenia „klient“, ktoré je vo viacerých kódexoch, vrátane IFSW/IASSW (2004) nahradené výrazom „užívateľ sociálnych služieb“. Táto dôležitá epistemologická otázka by mala byť u nás širšie diskutovaná.

V súlade s medzinárodným etickým kódexom a dobrou praxou viacerých národných kódexov ASP SR (1997) stručne uvádza prvoradosť záujmov o klienta, povinnosť zachovávania dôvernosti informácií, rešpektovanie práva na súkromie a vystupovanie sociálneho pracovníka na úrovni vysokého štandardu. Tieto by bolo treba širšie rozvinúť a prehĺbiť, napr. o „informovaný súhlas“ v nadväznosti na ochranu osobných údajov zaručenú v SR zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Okrem toho chýbajú nasledujúce, vo výskume rozpoznané témy, ktoré by bolo treba explicitne uviesť a rozvinúť:

• antidiskriminácia – v súlade s Ústavou SR a zákonom č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon);
• rešpektovanie práva klienta na prístup k informáciám o sebe;
• rešpektovanie a podpora práva na spoluúčasť;
• posilnenie a zmocnenie klientov;
• riziká duálnych a viacnásobných vzťahov;
• vyhýbanie sa sexuálnemu obťažovaniu a sexuálnemu násiliu – v súlade so zákonom č. 300/2005 Z. z. (trestný zákon);
• rozpoznanie etnickej, kultúrnej a národnostnej rôznorodosti, vrátane identifikovania silných stránok odlišných kultúr.

Aby sa etický kódex sociálnych pracovníkov stal neodmysliteľným prvkom sociálnej práce, je nutné dodržiavať neustály rešpekt voči človeku ako ľudskej bytosti (Hučík, Hučíková, 2009, s. 156).

2. V rámci zodpovednosti voči profesii

Slovenský etický kódex sa v tejto oblasti stručne venuje trom normám: udržaniu cti profesie; službe spoločenstvu (čo by bolo vhodnejšie zaradiť do oblasti zodpovednosti voči spoločnosti); rozvoju poznatkov. Tieto by bolo treba prehĺbiť a pridať k nim ďalšie, identifikované v medzinárodnom etickom kódexe a dobrej praxi národných etických kódexov:

• etická zodpovednosť spolupráce so školami sociálnej práce – ide o vážny aktuálny problém, s ktorým sa stretávajú študenti sociálnej práce;
• profesionálne a bezúhonné správanie sociálnych pracovníkov – v nadväznosti na body 1. A. C. D v ASP SR, 1997;
• poskytovanie služieb len v rámci hraníc vlastnej kompetencie;
• ochrana profesie voči nespravodlivej kritike spolu s konštruktívnymi kritickými návrhmi pozitívnej zmeny;
• robiť eticky podložené rozhodnutia.

3. V rámci zodpovednosti voči kolegom

Slovenský etický kódex nerozlišuje a nepomenúva dve skupiny kolegov – zo sociálnej práce a z iných pomáhajúcich profesií. V tejto oblasti zodpovednosti sa veľmi stručne venuje dvom normám : slušnosť a zdvorilosť; práca s klientmi kolegov (norma zacielená de facto na klientov). Tieto by bolo treba prehĺbiť a pridať k nim ďalšie, identifikované v medzinárodnom etickom kódexe a dobrej praxi národných etických kódexov:

• potreba spolupráce s kolegami v sociálnej práci a odborníkmi z iných pomáhajúcich profesií;
• konzultovanie s kolegami – ako dôležitý nástroj zvyšovania kvality a ďalšieho profesijného rastu;
• vyhýbanie sa negatívnemu kritizovaniu, ale aj potreba upozornenia na porušovanie profesijnej etiky – tu je dôležité prepojenie s inštitucionálnym zabezpečením profesijnou asociáciou alebo orgánmi štátu;
• zodpovednosť za sociálnych pracovníkov s vážnymi ťažkosťami – takisto je potrebné systematické a inštitucionálne riešenie.

4. V rámci zodpovednosti voči pracovisku

Vyššie som uviedol nevhodnosť starej podoby názvu zodpovednosť voči zamestnávateľom a zamestnávateľským organizáciám, nakoľko je tento jednostranne a jednosmerne zameraný. Do tejto oblasti zodpovednosti by bolo vhodné pridať štandardy identifikované v medzinárodnom etickom kódexe a dobrej praxi národných etických kódexov:

• úsilie o čo najvyšší štandard kvality poskytovanej služby – vhodné by bolo, aby etický kódex patril medzi štandardy kvality sociálnych služieb uvedené v zákone č. 448/2008 Z. z.
• neakceptovanie diskriminácie, šikanovania a obťažovania na pracovisku – v súlade s Ústavou SR, zákonom č. 365/2004 Z. z., zákonom č. 200/2005 Z. z. Zákonníkom práce (zákonom č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov);
• pravidelné overovanie efektivity procesu poskytovania sociálnych služieb – v súlade so zákonom č. 448/2008 Z. z.

5. V rámci zodpovednosti voči spoločnosti

Slovenský etický kódex sa v tejto oblasti stručne venuje jednej norme – podpore všeobecného blaha spoločnosti. Túto by bolo treba prehĺbiť a pridať k nej ďalšie, identifikované v medzinárodnom etickom kódexe a dobrej praxi národných etických kódexov:

• zlepšenie sociálnych podmienok a solidarita;
• spravodlivo distribuovať zdroje;
• podpora participácie na verejnom dianí.

Vhodná by bola v tejto oblasti diskusia s odborníkmi na sociálnu politiku, resp. pozvať ich ako aktívnych participantov a členov „pracovnej etickej skupiny.“

6. V rámci zodpovednosti voči sebe

Inovatívnym počinom v rámci medzinárodných etických štandardov by bolo explicitné uvedenie zodpovednosti sociálneho pracovníka voči sebe ako špecifickej oblasti zodpovednosti. Autor navrhuje práve tento postup. Vzhľadom na obsah by tu bolo vhodné uviesť:

• povinnosť profesionálnej starostlivosti o seba;
• inštrumentálne zabezpečenie profesijného rastu

– vrátane supervízie, celoživotného vzdelávania atď.;

Špecifické oblasti činností v sociálnej práci

Parciálna výskumná otázka znela: „Akým špecifickým činnostiam sa venujú etické kódexy? Zistené boli nasledovné:

1. Výskum (8 kódexov)
2. Supervízia (4 kódexy)
3. Vzdelávanie a výcviky (4 kódexy)
4. Manažment (3 kódexy)
5. Evaluácia (2 kódexy)
6. Psychoterapia vykonávaná sociálnym pracovníkom (1 kódex).

Slovenský etický kódex v nadväznosti na IFSW 1994 stručne uvádza ako špecifické oblasti výskum a štúdium (slovenská podoba pojmu „vzdelávanie“). Obe špecifické oblasti profesijnej činnosti sociálnej práce by bolo vhodné ďalej rozvinúť a doplniť. Vzhľadom na etické zodpovednosti voči sebe, profesii a pracovisku by bolo náležité doplnenie aj o veľmi dôležitú profesijnú činnosť, ktorou je supervízia. Táto sa stala na Slovensku jedným zo štandardov kvality poskytovania sociálnej služby. Nakoľko nie je u nás utvorený špecifický etický kódex supervízie, vhodné by bolo jej zapracovanie do národného etického kódexu. Súčasným identifikovaným trendom vzhľadom na oblasť zodpovednosti voči pracovisku, resp. samostatne, je rozpracovať a uviesť etické štandardy manažmentu. O aktuálnosti takéhoto postupu by bolo vhodné viesť diskusiu v rámci pracovnej etickej skupiny.

V odbornej literatúre nachádzame viaceré etické zásady, ktoré by sa mali dodržiavať v sociálnom poradenstve a v ďalších pomáhajúcich profesiách (kritickosť k odboru i k vlastnej osobe, obetavosť pod kontrolou, profesijný odstup, zabezpečenie citlivých potrieb poradcu i ochrana klienta, kolegialita a otvorenosť, dôvernosť, mlčanlivosť o informáciách a údajoch a pod. (por. Hučík, Žolnová, 2006).

ŠTRUKTURÁLNY KONCEPT

Vo výskumnej vzorke môžeme rozlíšiť typológiu vzhľadom na rozsah pôsobenia a charakter kódexov.
I. Etický kódex sociálnej práce – zo skúmaných kódexov 7;
II. Etický kódex sociálnych pracovníkov – zo skúmaných kódexov celkovo 8. Švajčiarsky etický kódex je špecifický tým, že v titule má Berufskodex der Professionellen Sozialer Arbeit, ale vzhľadom na obsah ide skôr o etický kódex sociálnych pracovníkov.

Súčasný Etický kódex sociálnych pracovníkov v SR je podľa titulu i obsahu národným etickým kódexom sociálnych pracovníkov. Dôležitou otázkou pre diskusiu pracovnej skupiny i širšej profesijnej komunity je, či si má revidovaný kódex zachovať tento charakter, alebo by bolo vhodnejšie jeho rozšírenie na „etický kódex sociálnej práce“. Autor sa prikláňa k druhej alternatíve z nasledujúcich dôvodov:

a) v etickom kódexe sociálnej práce je možné a vhodné rozšíriť obsah o špecifické činnosti ako je supervízia, výskum, manažment a pod. (pozri vyššie);
b) v etickom kódexe sociálnej práce je lepšie prihliadané na vzájomnosť etických zodpovedností, napr. vzhľadom na pracovisko nie je vhodné uvádzanie výhradne zodpovedností sociálnych pracovníkov voči zamestnávateľom, ale aj zodpovednosti zamestnávateľov, resp. manažmentu;
c) etický kódex sociálnej práce lepšie implementuje do svojho textu aj študentov sociálnej práce, ktorí podľa slovenskej legislatívy ešte nemôžu byť definovaní ako sociálni pracovníci.

Rozsah kódexu súvisí najmä s obsahom a typológiou. Podľa počtu slov a veľkosti dokumentu je možné kódex rozdeliť na 5 škál:
A. Veľmi malé (do 1.000 slov) – len slovenský,
B. Menšie (1.000 – 2.500 slov) – 6 kódexov, napr. český,
C. Stredné (2.501 – 6.000 slov) – 3 kódexy, ruský je hraničný,
D. Veľké (6.001 – 10.000 slov) – 3 kódexy, napr. americký,
E. Veľmi veľké (nad 10.000 slov) – 2 kódexy, napr. austrálsky.

Etický kódex sociálnych pracovníkov v SR leží vzhľadom na veľkosť na najnižšej škále. Svojím rozsahom patrí k najmenším etickým kódexom sociálnej práce na svete. Pri jeho revízii je prioritným kritériom najmä obsahové hľadisko, ale bolo by vhodné zvážiť hranice, do akého rozsahu by revidovaný text mal ísť. Vzhľadom na isté pravidlo kontinuity navrhuje autor maximálny posun vzhľadom na uvedené škálovanie o 2 škály – čiže na menší alebo stredný.

V skúmanej vzorke môžeme rozlíšiť na základe výsledkov z prvej výskumnej fázy tri typy dokumentov vzhľadom na ich fyzickú a obsahovú celistvosť:

1. Celistvé dokumenty vzhľadom na obsah i fyzickú podobu – 13 kódexov;
2. Obsahovo rozdelené dokumenty – 1 kódex, a síce IFSW 1994, ktorý sa skladá z dvoch dokumentov International Declaration of Ethical Principles of Social Work a International Ethical Standards for Social Workers;
3. Fyzicky rozdelené dokumenty – 1 kódex, a síce kanadský skladajúci sa z Code of Ethics a Guidelines for Ethical Practice, pričom ide o fyzicky samostatné dokumenty.

Štandardná štruktúra etických kódexov má zvyčajne tri základné časti a jednu fakultatívnu. Medzi základné štrukturálne časti spolu s voliteľným obsahom patria:

I. Úvod

• Preambula
• Definovanie sociálnej práce
• Identifikácia použitých prameňov
• Význam a účel etického kódexu

II. Hodnoty a princípy

• Identifikované kľúčové hodnoty (princípy)
• Bližšia charakteristika jednotlivých hodnôt a princípov

III. Štandardy správania

• Rozdelené podľa jednotlivých oblastí zodpovedností (a špecifických činností)

Fakultatívnou zložkou môžu byť špecifické ustanovenia vzhľadom na osobitý charakter národných kódexov, napr. disciplinárne a sankčné opatrenia (taliansky kódex), či problémové oblasti a spôsoby ich riešenia (český kódex). Najčastejšie sa vyskytujúcou fakultatívnou zložkou sú prílohy, ktoré môžu obsahovať:

IV. Prílohy

• Slovník
• Použité bibliografické odkazy
• Poďakovanie
• Vzory formulárov

Vzhľadom na štandardnú štrukturalizáciu chýba slovenskému etickému kódexu časť o hodnotách a princípoch. Súčasťou revízie etického kódexu by preto malo byť dôsledné vypracovanie práve tejto časti a zapracovanie do textu.

Záväznosť etických kódexov

Vzhľadom na záväznosť etických kódexov môžeme rozlíšiť na základe výskumných výsledkov štyri škály:

1. Kódexy odporúčajúceho charakteru – okrem etického apelu im chýba akýkoľvek mechanizmus zabezpečenia dodržiavania etických noriem. Neodvolávajú sa na žiadne disciplinárne opatrenia ani nemajú vytvorený sankčný systém; zo skúmanej vzorky ide o 4 kódexy – oba medzinárodné dokumenty, slovenský a český etický kódex;
2. Kódexy záväzné pre členov asociácie bez špecifikovaného disciplinárneho a sankčného mechanizmu – v porovnaní s prvým typom tieto majú záväznosť explicitne uvedenú v texte. Ide o 5 kódexov, pričom kanadský kontrolu dodržiavania subdelegoval na teritóriá; britský a izraelský ponechávajú disciplinárne opatrenia na štátnu správu a dva kódexy žiaden disciplinárno-sankčný mechanizmus neuvádzajú (ruský, švédsky);
3. Kódexy záväzné pre členov asociácie so špecifikáciou disciplinárneho a sankčného mechanizmu – v 4 kódexoch zo skúmanej vzorky národné asociácie majú utvorené vlastné úrady („etické komisie“) s disciplinárnymi a sankčnými právomocami. Na ne sa potom etické kódexy odvolávajú (nemecký), pričom sa väčšina z nich priamo v texte nevenuje disciplinárnym a sankčným opatreniam – tieto sú vypracované v osobitnom dokumente (napr. americký, austrálsky), výnimkou je švajčiarsky kódex, ktorý stručne uvádza aj disciplinárno-sankčné opatrenia priamo v texte.
4. Kódex pod gesciou štátnej inštitúcie, čím je priamo zabezpečený mechanizmus kontroly – 1 kódex : taliansky.

Slovenský etický kódex patrí do prvej skupiny – ide o kódex odporúčajúceho charakteru. K tomu ešte treba dodať, že keďže ide o dokument ASP SR, čo je mimovládna inštitúcia združujúca sociálnych pracovníkov dobrovoľne a nie stavovská asociácia, je takýto etický kódex nezáväzný. Úsilie revízie etického kódexu by malo byť smerované takým spôsobom, aby jeho dodržiavanie bolo možné od samotných sociálnych pracovníkov žiadať. Vzhľadom na inštitucionálne vákuum na Slovensku je jednou z možných alternatív tzv. „talianska cesta“, čiže prostredníctvom gescie štátnej správy (MPSVaR SR). Príkladom z dobrej praxe na Slovensku je Etický kódex zdravotníckeho pracovníka obsiahnutý v legislatíve – ako príloha č. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

Záver

Revízia etického kódexu sociálnej práce je na Slovensku veľmi naliehavou výzvou, ktorá úzko súvisí s kvalitou poskytovania sociálnych služieb. Autorov kvalitatívny výskum komparácie medzinárodných a národných etických kódexov môže byť jedným z dôležitých krokov v procese komplexnej revízie etického kódexu sociálnych pracovníkov v Slovenskej republike. Kľúčovým problémom je v tejto oblasti inštitucionálne vákuum, pretože niet organizácie, ktorá by tento proces iniciovala, forsírovala a zrealizovala. Predloženým návrhom je preto iniciovanie tohto procesu viacerými odborníkmi z oblastí sociálnej práce a profesijnej etiky, ktorí by vytvorili interinštitucionálnu pracovnú skupinu. Diskusiu a prehodnotenie treba urobiť vo viacerých oblastiach a témach, akými sú etická zodpovednosť voči sebe, pracovisku a školám sociálnej práce, ďalej rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, antidiskriminácia, profesijné hranice vo vzťahoch a ďalšie.

Autor: doc. PhDr. ThDr. Andrej Mátel, PhD.

Zoznam bibliografických odkazov

[1] Akademikerförbundet SSR. 1997. Yrkesetiska riktlinjer för socionomer. Stockholm : ASSR, 1997. 8 s. [online 2010-17-10]. Dostupné na internete: < http://www.ifsw.org/cm_data/Sweden_ethics_swe.pdf >.
[2] Associação dos profissionais de serviço social. 2007. Código de Ética. Lisboa : APSS, 2007. [online 2010-15-10]. Dostupné na internete: < http://www.apross.pt/interna.php?idseccao=12 >.
[3] Australian Association of Social Workers. 2010. Code of Ethics. 3rd Ed. Canberra : AASW, 2010. 55 s. ISBN 978-0-9808661-0-0. 2002. Code of Ethics. 2nd Ed., Canberra : AASW, 2002. 33 s. ISBN 0-909255-32-6.
[4] Avenirsocial. 2006. Berufskodex der Professionellen Sozialer Arbeit. Bern : AvenirSozial, 2006. 4 s. [online 2010-15-10]. Dostupné na internete: < http://www.ifsw.org/cm_data/Berufskodex_A4_d_1.pdf >.
[5] BRNULA, P. 2010. Reálna potreba praxe alebo len nevyhnutnosť. In: MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. – MÜHLPACHR, P. – ROMAN, T. 2010b. Aplikovaná etika v sociální práci. Brno : Institut mezioborových studií, 2010. ISBN 978-80-87182-13-0, s. 40 – 51.
[6] Canadian Association of Social Workers. 2005. Code of Ethics. Ottawa : CASW, 2005. [online 2010-15-09]. Dostupné na internete: < http://www.casw-acts.ca/practice/codeofethics_e.pdf >.
[7] Canadian Association of Social Workers. 2005. Guidelines for Ethical Practice. Ottawa : CASW, 2005. [online 2010-15-09]. Dostupné na internete: < http://www.casw-acts.ca/practice/guidelines_e.pdf >.
[8] Consejo general de colegios oficiales de diplomados en trabajo social y asistentes sociales. 1999. Código Deontológico de la Profesión de Diplomado en Trabajo Social. Madrid, 1999. [online 2010-15-09]. Dostupné na internete: < http://www.trabajosocialnavarra.org/index.php?option=com_content&view=ar... >.
[9] Consiglio nazionale. 2009. Codice deontologico dell’Assistente Sociale, Roma : CN, 2009. [online 2010-15-09]. Dostupné na internete: < http://www.cnoas.it/codicedeontologico.php >.
[10] Deutscher Berufsverband für Soziale Arbeit. 1997. Berufsethische Prinzipien des DBSH. Göttingen, 1997. [online 2010-15-09]. Dostupné na internete: < http://www.dbsh.de/BerufsethischePrinzipien.pdf >.
[11] Hučík, J – Hučíková, A. 2009. Kauzistika v sociálnej práci. Bratislava: VŠZaSP sv. Alžbety, 2009. 203 s. ISBN 978-80-89271-66-5.
[12] Hučík, J. – Hučíková, A. 2010. Kazuistika v špeciálnej pedagogike. Prešov: PU v Prešove, Pedagogická fakulta, 2010. ISBN 978-80-555-0143-7.
[13] Hučík, J. – Žolnová, J. 2006. Etika v špeciálnopedagogickom poradenstve. In: EFETA, 2006, roč. XVI. č. 3. ISSN 1335-1397.
[14] International Federation of Social Workers. 1994. The ethics of social work: Principles and standards. Geneva : IFSW, 1994. [online 2010-15-8]. Dostupné na internete: < http://www.ifsw.org/p38000139.html >.
[15] International Federation of Social Workers – International Association of Schools of Social Work. 2004. Ethics in Social Work: Statement of Principles. Geneva : IFSW, 2004. [online 2010-15-8]. Dostupné na internete: < http://www.ifsw.org/p38000398.html >.
[16] Mátel, A. a kol. 2010a. Etika sociálnej práce. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety, 2010. 183 s. ISBN 978-80-89271-85-6.
[17] Mátel, A. 2010b. Aktualizácia etického kódexu sociálnych pracovníkov Slovenskej republiky – základný náčrt In: Aplikovaná etika v sociálne práci a ďalších pomáhajúcich profesiách. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: VŠZaSP sv. Alžbety. 413 s. ISBN 978-80-89271-89-4, s. 274-284.
[18] Mátel, A. – Roman, T. 2010a. Etika v supervízii – kľúčové hodnoty a vybrané etické aspekty. In: Prohuman, odborný internetový časopis. [online 2010-30-09]. Dostupné na internete: < http://www.prohuman.sk/socialna-praca/etika-v-supervizii%E2%80%93klucove... >. ISSN 1338-1415.
[19] Mrázová, A. 2000. Etický kódex sociálnych pracovníkov SR. Žilina: ASPS, 1997. In: Zdravotníctvo a sociálna práca. Trnava: FZaSP, 2004.
[20] National Association of Social Workers. 2008. Code of Ethics. Washington: NASW, 2008. [online 2010-18-5]. Dostupné na internete: < http://www.socialworkers.org/pubs/code/code.asp >.
[21] Союз социальных педагогов и социальных работников. 2003. Кодекс этики социального работника и социального педагога. Москва, 2003. 20 s. [online 2010-30-09]. Dostupné na internete: < http://socpedagogika.narod.ru/Kodeks.html >.
[22] Společnosti sociálních pracovníků České republiky. 2006. Etický kodex sociálních pracovníků České republiky. Praha: SSP ČR, 2006. [online 2010-15-10]. Dostupné na internete: < http://www.socialnipracovnici.cz/images/pdf/Eticky%20kodex%20SSPCR.pdf >.
[23] Schavel, M. – Tomka, M. 2010. Základy supervízie a supervízia v praktickej výučbe v sociálnej práci. Bratislava: VŠZaSP sv. Alžbety, 2010. 193 s. ISBN 978-80-89271-87-0.
[24] Strieženec, Š. 2006. Teória a metodológia sociálnej práce. Trnava: Tripsoft, 2006. 296 s. ISBN 80-969390-4-1.
Medzinárodné a legislatívne dokumenty
[25] Európska únia. 2003. Charta základných práv Európskej únie. Bratislava: SNSLP, 2003. 28 s. ISBN 80-89016-07-3.
[26] Európska únia. 2007. Lisabonská zmluva. Úradný vestník EÚ (2007/C 306/01-271). ISSN 1725-5236. [online 2010-18-10]. Dostupné na internete: < http://www.socialworkers.org/pubs/code/code.asp >.
[27] Organizácia spojených národov. 1948. Všeobecná deklarácia ľudských práv, A/RES/217/III.
[28] Rada Európy. 2009. Európska sociálna charta (revidovaná). Bratislava: Epos, 2009. 48 s. ISBN 978-80-8057-817-6.
[29] Zákon č. 460/1992 Z. z. z 1. septembra 1992 Ústava Slovenskej republiky.
[30] Zákon č. 365/2004 Z. z. z 20. mája 2004 o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
[31] Zákon č. 578/2004 Z. z. z 21. októbra 2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[32] Zákon č. 300/2005 Z. z. z 20. mája 2005 Trestný zákon.
[33] Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[34] Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

_________________________________________

(1) Konkrétne šlo o 2 medzinárodné etické kódexy (IFSW 1994; IFSW IASSW 2004); 4 mimoeurópske etické kódexy (americký NASW 2008; kanadský CASW 2005; australský AASW 2010; izraelský SWI 2007) a 9 európskych (okrem slovenského britský BASW 2002; český SSP ČR 2006; ruský ССОПиР 2003; nemecký DBSH 1997; švajčiarsky AS 2006; švédsky ASSR 1997; portugalský APSS a taliansky CN 2009).

(2) Najmä National Association of Social Workers, Canadian Association of Social Workers, Australian Association of Social Workers a British Association of Social Workers.