Prohuman

Social communication as an important article in Management of Social Work
Abstrakt: Nevyhnutnou zložkou interakcie v manažmente sociálnej práce je komunikácia. Je to významný spojovací článok, ktorým sa oznamujú a prijímajú určité informácie. Komunikáciu treba považovať za jednu z najdôležitejších podmienok v manažmente sociálnej práce, pretože prepojenie jej štruktúr, účinnosť riadenia, koordinácia i spätná väzba sa zabezpečuje vzájomným prepojením procesom komunikácie.
Cieľom nášho príspevku je priblížiť pohľad na sociálnu komunikácia v manažmente sociálnej práce. V príspevku definujeme sociálnu komunikáciu a poukazujeme na jednotlivé zásady, ktoré ovplyvňujú komunikáciu v manažmente sociálnej práce.
Komunikáciou si vzájomne vytvárame vzťahy s inými ľuďmi, obohacujeme si náš život názormi iných, ich skúsenosťami a snažíme sa presadiť, nielen v manažmente sociálnej práci, ale i v spoločnosti.
Kľúčové slová: Sociálna komunikácia, Komunikácia, Komunikačný proces, Manažment, Manažment sociálnej prací, Rozhovor, Človek.

Abstract: An essential component of interactions in the management is the communication. It is a process which is used to announce and receive certain information.Communication should be considered as one of the most important part in the management of social work as a link to its structures, management efficiency, coordination and feedback to ensure the interconnection process of communication. The aim of this paper is to present a view of social communication in the management of social work. In this paper we define the social communication and to point out the principles that affect communication in the management of social work.
We create relationships with other people via communication, we enrich our life with different opinions, experience and try to assert not only in the management but also in the society.
Keywords: Social communication, Communication, Communication process, Management, Mangement of Social Work, Interview, Human.

Teorie, Systém řízení – Řízení systému je teorie systemického přístupu k manažmentu. Má několik základních předpokladů.

Organizace je sociální systém
Co je to systém? Množina prvků, majících mezi sebou nějaký druh vztahů, spojených dohromady hranicí.

Když běžně mluvíme o sociálním systému, máme tím většinou na mysli, že jde o systém skládající se z lidí (rodina, pracovní skupina, skupina přátel v baru...). Přikláním se k pojetí německého sociologa Niklase Luhmanna, který (v návaznosti na další autory) říká, že sociální systémy jsou systémy komunikace. Jeho prvky pak nejsou lidé, ale jednotlivé promluvy neboli 'komunikační akty', vztahy mezi nimi jsou návaznosti (tzn., že na sebe navazují v čase a udržují jedno téma) a hranicí takového sociálního systému je jeho smysl. Takové sociální systémy neobsahují lidi, i když se bez nich pochopitelně neobejdou; lidé jsou pro ně takříkajíc nezbytně nutným prostředím. Sociální systém - podobně jako biologický systém - neustále stojí na křižovatce, na které se rozhoduje o jeho udržení či ukončení. V tomto pojetí to znamená udržení takového tématu, které je pro tento systém smysluplné. Protože se změnou tématu se mění smysl a s ním i celý systém. Jelikož každý systém má tři uvedené charakteristiky (prvky, vztahy mezi nimi a hranice), které ho odlišují od ne-systému (prostředí, jiného systému), vzniká a zaniká i se změnou svých prvků: v našem případě tedy komunikačních aktů a jejich napojení. Sociální systémy vznikají a zanikají v čase, tvoří se z napojení jednotlivých promluv a 'drží pohromadě' smysluplným tématem.

Vývoj a evolúcia sú znakom dynamiky napredovania a rozvoja – ľudstva, spoločnosti i človeka samého. Obdobie tretieho milénia môžeme pokojne nazvať aj revolúciou zmien. Preto pripravenosť na zmenu je potrebná výbava úspešných ľudí, biznismenov i manažérov. V raketovej dobe infoveku, keď rozhodujúce víťazstvá v obsadzovaní trhových podielov a najväčšie zisky znamenajú nové špičkové technológie a poznatky, majú šancu na úspech práve tí, ktorí sú pripravení, ochotní a najmä neustále trénovaní pre pružnosť zmeny.

Úvod
Počas vysokoškolského štúdia študenti prichádzajú do styku s rôznymi druhmi prác, ktoré majú vyprodukovať. Sú to rôzne školské a záverečné práce. Zákon 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 51 ods. 3 uvádza, že „súčasťou štúdia podľa každého študijného programu je aj záverečná práca.“ Nasledujúce paragrafy spomenutého zákona ako záverečné práce chápu bakalárske, diplomové, rigorózne a dizertačné práce.

Písanie takýchto prác však má svoje zákonitosti a pisateľ sa má riadiť príslušnými normami, upravujúcimi ich formu i obsah. Niektoré normy sú však ťažko dostupné a študenti zápasia v tomto smere s mnohými problémami. Úlohou tejto metodickej príručky je uľahčiť študentom ich prácu pri písaní rôznych prác.

Predhovor
Publikácia, ktorá sa Vám dostala do rúk, vznikla z potreby tímu slovenských supervízorov sociálnej práce skvalitniť a implementovať supervíziu do praxe inštitúcií poskytujúcich sociálnu pomoc v rezorte MPSVaR SR. Túto nevyhnutnosť umocnila skutočnosť vyplývajúca zo znenia zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele č.305/2005, časť 4, § 47, ods. 7, kde sa hovorí o povinnosti zabezpečenia supervízie v prostredí detských domovov - konkrétne pre sociálnych pracovníkov a vychovávateľov.

Abstrakt: Príspevok upozorňuje na niektoré myšlienky Alfréda Kadushina, ktorý ako prvý spracoval špecifiká pre supervíziu v sociálnej práci. Aj keď sa jedná o americké prostredie, zostávajú jeho podnety pre nás veľkou inšpiráciou. Pre supervízorov v praxi sme vybrali niekoľko tém ako je samotná história a kreovanie supervízie v historickom kontexte, ďalej sme sa zaoberali jeho prínosom pre individuálnu supervíziu, faktormi, ktoré supervíziu ovplyvňujú a samotnou osobnosťou supervízora. Upozorňujeme na niekoľko tém, ktoré si aj v našom prostredí v modifikovanej forme zaslúžia postupne svoje rozpracovanie.
Kľúčové slová: Supervízia v sociálnej práci. Supervízor. Supervidovaný. Supervízny proces. Vonkajšie faktory v supervízii.

The theoretical aspects of social work management versus social management

Abstrakt: Článok je zameraný na problematiku manažmentu a sociálneho manažmentu v kontexte objasňovania jeho miesta v systéme sociálnej práce. Poskytuje komparáciu teoretických východísk manažmentu v korelácii s poznatkami zo sociálneho manažmentu Príspevok poukazuje na sociálny manažment ako rozvíjajúcu sa hraničnú vedu spoločensko-ekonomického charakteru. Snaží sa vystihnúť požiadavky modernej doby a poskytuje modelové riešenie komplexného riadenia v sociálnej sfére integrujúc manažérske poznatky v systémový celok v kontexte potrieb sociálnej práce.
Kľúčové slová: manažment, sociálny manažment, sociálna práca, sociálny kapitál, integrovaný model sociálneho manažmentu.

Abstract: The study aspires to focus at the problematic of the management and social management and consequently tries to clarify its position in social work practice. By medium of this article is provided a comparison between the theoretical management theses in coleration with social management’s knowledge bases. The study point out at the social management as new socio-economical boundary science in maturation stage. It tries to render at the new epoch’s demand and consequently provide an integrated and systematic management model solution for social work practice.
Key words: management, social management, social work, social capital, integrates social management’s model.

Predhovor k publikácii:
Proces reformy verejnej správy bezprostredne súvisí s transformačnými procesmi, ktoré nadviazali na zmenu politicko-ekonomicko-socialnej podstaty štátu. Február 1948 poznamenal históriu obnoveného Československa radikálnou zmenou politickej orientácie. Táto sa začala formovať už pred tým, čo výrazne ovplyvnili výsledky 2. svetovej vojny, ako i snahy Komunistickej strany Československa (ďalej len KSČ) k orientácii na Sovietsky zväz.

Okolnosti života a individuálne osobitosti klienta sú východiskové informácie pre každého pracovníka v oblasti sociálnej práce - ak má mať jeho činnosť náležitú odbornú úroveň. Ako postupovať pri poznávaní osoby klienta, ktorému treba pomôcť? Ako sledavať jeho problém? Ako skvalitniť vedenie dokumentácie o klientovi? Na tieto otázky možno nájsť odpovede v publikácii Kazuistika v sociálnej práci, ktorá predstavuje užitočný prameň poznatkov pre študujúcich i pre sociálnych pracovníkov v praxi.
doc. PhDr. Ema Kollárová, CSc.

Hovorí sa, že snaha sa síce cení, ale počíta sa len víťazstvo. Z úmyslu alebo snahy sa človek najesť nedokáže, z realizácie diela, z výsledkov práce alebo z víťazstva v boji (žiť, prežiť) je to však iné. Snaha sa cení len symbolicky, ale v ekonomike trhu sa počíta len víťazstvo a cení len výsledok!
Ako majú dnes školy na Slovensku vyučovať čo najviac budúcich víťazov?

Vedieť vnútorne zvládnuť sebariadenie a dodržiavať naordinovanú sebadisciplínu je jedna vec, ale vedieť sa navonok predať je druhá. Umenie komunikovať sa nedá naučiť zo dňa na deň, ale bez zvládnutia tohto majstrovstva sa nikdy nebude dať povedať ani to, že ste zvládli efektívne riadenie seba samého. Aj tie najnepríjemnejšie veci sa dajú povedať elegantne, štýlovo a zvládnuť hravo, ak sa dokážeme v komunikácii správne orientovať. Následne namiesto rozdeľujúcej konfrontácie môže dochádzať k žiadúcejšej spájajúcej koordinácii, ak sa dokážeme vyhnúť hriechom komunikácie.

Výsmech zo školstva v praxi na Slovensku trvá (Prvý historický výskum z kariérnej praxe doktorandov v SR potvrdil žalostné odmeňovanie vedomostí)

Kríza v plnej nahote poukázala doteraz a ukazuje stále naďalej, ako veľmi plytko v našej spoločnosti ceníme skutočné hodnoty. Napríklad popri zdraví múdrosť a vzdelanie.

Termín sociálna práca je v tejto publikácii používaný v širšom kontexte, ako ste možno boli doteraz zvyknutí.

Narastajúce sociálne problémy obyvateľov vyvolávajú neustálu potrebu skvalitniť niektoré činnosti sociálnej práce.

Už dlhšiu dobu sme čakali na učebnicu etiky pre študentov sociálnej práce. Som rada, že nová generácia vzdelávateľov, vysokoškolských pedagógov túto medzeru vyplnila.