The relationship between emotional intelligence and personal well-being among university students

Abstrakt: Táto štúdia sa zaoberá vzťahom medzi úrovňou emocionálnej inteligencie (EI) študentov vysokých škôl a ich subjektívne vnímanou osobnou pohodou. Emocionálna inteligencia, definovaná ako schopnosť rozpoznávať, regulovať a efektívne používať emócie v medziľudských vzťahoch, zohráva kľúčovú úlohu v psychickom zdraví a adaptabilite jednotlivca. Cieľom štúdie bolo zistiť, do akej miery jednotlivé faktory EI (napr. posúdenie vlastných emócií a emócií iných, používanie emócií a regulácia emócií) korelujú s mierou osobnej pohody, ktorá zahŕňa aspekty ako spokojnosť so životom, so životnou úrovňou, zdravím, dosahovanými cieľmi, vzťahmi, bezpečnosťou, spoločenstvom a istotou do budúcnosti. Zistenia boli realizované bivariačnou analýzou, ktorá bola realizovaná prostredníctvom neparametrickej štatistickej metódy – Spearmanov koeficient. Štúdia potvrdila existenciu štatisticky významných vzťahov medzi faktormi emocionálnej inteligencie a osobnej pohody. Výsledky ukázali, že subjektívne vnímanú osobnú pohodu najvýraznejšie ovplyvňujú tri faktory emocionálnej inteligencie – schopnosť posúdiť, využívať a regulovať vlastné emócie. Tieto zložky sa preukázali ako kľúčové pre udržiavanie duševnej rovnováhy, spokojnosti so životom a celkovej osobnej pohody jednotlivca. Výsledky môžu prispieť k lepšiemu pochopeniu významu emocionálnych kompetencií v akademickom prostredí a podporiť rozvoj programov na podporu duševného zdravia študentov vysokých škôl.
Kľúčové slová: emocionálna inteligencia, osobná pohoda, spokojnosť so životom, študenti, subjektívne prežívanie

Abstract: This study examines the relationship between the level of emotional intelligence (EI) of university students and their subjectively perceived personal well-being. Emotional intelligence, defined as the ability to recognize, regulate, and effectively use emotions in interpersonal relationships, plays a key role in an individual's mental health and adaptability. The aim of the study was to determine the extent to which individual EI factors (e.g., assessment of one's own emotions and the emotions of others, use of emotions, and regulation of emotions) correlate with the level of personal well-being, which includes aspects such as satisfaction with life, standard of living, health, achieved goals, relationships, security, community, and certainty about the future. The findings were obtained using bivariate analysis, which was performed using a nonparametric statistical method—Spearman's coefficient. The study confirmed the existence of statistically significant relationships between emotional intelligence factors and personal well-being. The results showed that subjectively perceived personal well-being is most significantly influenced by three factors of emotional intelligence – the ability to assess, use, and regulate one's own emotions. These components have been shown to be key to maintaining mental balance, life satisfaction, and overall personal well-being. The results may contribute to a better understanding of the importance of emotional competencies in the academic environment and support the development of programs to promote mental health among university students.
Keywords: emotional intelligence, personal well-being, life satisfaction, students, subjective experience

Úvod

Pojem emocionálna inteligencia (EI) zaviedli psychológovia Salovey a Mayer začiatkom 90. rokov 20. storočia a do širšieho povedomia ho priniesol Daniel Goleman svojou knihou Emocionálna inteligencia: Prečo môže byť dôležitejšia ako IQ? (Goleman, 1995). Na základe ich teórie (Mayer, Salovey, 1990) vzniklo viacero vysvetľujúcich modelov emocionálnej inteligencie (Mancini a kol., 2022). Modely schopností, vychádzajúce z koncepcie Saloveya a Mayera, chápu EI ako schopnosť vnímať, rozpoznávať a regulovať emócie vlastné aj cudzie, pričom ju hodnotia ako kognitívnu zručnosť pomocou výkonových testov. Naopak, modely vlastností – ako napríklad tie, ktoré popísali Petrides a kol. (2007) – považujú emocionálnu inteligenciu za osobnostnú črtu, ktorá sa prejavuje v spôsobe emocionálneho vnímania a hodnotí sa prostredníctvom dotazníkov. Zmiešané modely, aké navrhli Goleman (1995) a Bar-On (1997), integrujú obidva prístupy a chápu EI ako kombináciu schopností a osobnostných rysov. Emocionálna inteligencia teda predstavuje schopnosť rozpoznávať, využívať a usmerňovať emócie s cieľom lepšie pochopiť ich význam a dôsledky (Al-Qadri, Zhao, 2021). Wiginton (2024) ju definuje ako schopnosť identifikovať, porozumieť a zvládať vlastné emócie i emócie druhých ľudí. Jedinci s vyššou úrovňou EI majú spravidla naplňujúcejšie vzťahy a lepšie mentálne zdravie. Na rozdiel od kognitívnej inteligencie, ktorá je počas života pomerne stabilná, emocionálna inteligencia sa môže v priebehu času rozvíjať (Dhliwayo, Coetzee, 2020).

Vzťah medzi emocionálnou inteligenciou a osobnou pohodou

Osobná pohoda úzko súvisí so šťastím a spokojnosťou so životom. Nastáva vtedy, keď má človek dostatočné psychické, sociálne a fyzické zdroje na zvládanie každodenných výziev. Ak však negatívne okolnosti prevyšujú pozitívne, osobná pohoda sa oslabuje (Dodge a kol., 2012). Marks a Shah (2004) rozdeľujú osobnú pohodu na dve osobné dimenzie – spokojnosť so životom a osobný rozvoj – a jednu sociálnu dimenziu, ktorou je pocit spolupatričnosti s komunitou. Davis (2024) ju opisuje ako stav zdravia, šťastia a prosperity, zahŕňajúci duševnú vyrovnanosť, vysokú spokojnosť so životom a schopnosť zvládať stres. V širšom ponímaní predstavuje osobná pohoda celkový stav duševnej a emocionálnej rovnováhy. Výskumy zamerané na osobnú pohodu študentov poukazujú na to, že je ovplyvnená aj prostredím, v ktorom sa študent nachádza. Podľa Tana a Leeho (2022) vyjadruje osobná pohoda študentov ich vnútornú schopnosť zvládať ťažkosti spojené so štúdiom a adaptovať sa na akademické prostredie.

Maalouf, Hallit a Obeid (2022) uvádzajú, že emocionálna inteligencia predstavuje významný prediktor osobnej pohody, zdravia a celkovej kvality života. Tento záver potvrdzujú aj iné výskumy, napríklad Loon a kol. (2019), ktorí opisujú osobnú pohodu ako rozvoj ľudského potenciálu zahŕňajúci seba-prijatie, sebarealizáciu, autonómiu, pozitívne vzťahy s inými a osobný rast. Emocionálna inteligencia sa preto považuje za kľúčový prvok osobného i pracovného života, pretože zásadne ovplyvňuje schopnosť ľudí regulovať správanie, riešiť zložité sociálne situácie a robiť rozhodnutia vedúce k pozitívnym výsledkom (Maalouf, Hallit, Obeid, 2022). Ako zdôrazňujú Guasp a kol. (2020), emocionálna inteligencia má zásadný vplyv na duševné zdravie, kvalitu medziľudských vzťahov a celkovú životnú pohodu jednotlivca.

Metodológia výskumu

Vykonaný výskum mal deskriptívny, prierezový a kvantitatívny charakter a zameriaval sa na skúmanie vzťahu medzi emocionálnou inteligenciou a osobnou pohodou, ako aj na posúdenie ich úrovne u vysokoškolských študentov.

Cieľ štúdie

Cieľom tejto štúdie je preskúmať vzťah medzi emocionálnou inteligenciou a osobnou pohodou študentov vysokých škôl. Identifikovať, ktoré faktory emocionálnej inteligencie najvýraznejšie ovplyvňujú subjektívne vnímanú pohodu.

Výskumná vzorka a použité metódy

Výskumný súbor pozostával z 82 študentov vysokých škôl s priemerným vekom 22,7 roka, pričom 76 % účastníkov tvorili ženy. Do štúdie boli zaradení študenti starší ako 18 rokov, ktorí študovali na vysokých školách a prejavili ochotu zúčastniť sa výskumu. Dotazníky pôvodne vyplnilo 107 študentov, avšak 25 z nich, ktorí mali prerušené štúdium, boli zo štúdie vylúčení. Zber údajov prebiehal od decembra 2024 do apríla 2025. Dotazníky boli distribuované osobne aj elektronicky prostredníctvom e-mailu a online platforiem.

V rámci výskumu boli aplikované overené psychodiagnostické metódy – konkrétne škály WLEIS a IOP-PWI. Na meranie emocionálnej inteligencie študentov vysokých škôl sme využili WLEIS dotazník (Wong & Law, 2002), ktorý je koncipovaný na hodnotenie schopnosti jednotlivca pracovať s emóciami. Tento nástroj obsahuje 16 výrokov, ktoré pokrývajú štyri základné oblasti emocionálnej inteligencie: vnímanie vlastných emócií, vnímanie emócií druhých, využívanie emócií pri rozhodovaní, regulácia emócií. Účastníci výskumu vyjadrovali mieru súhlasu s jednotlivými výrokmi pomocou 7-stupňovej Likertovej škály, kde 1 znamenalo „rozhodne nesúhlasím“ a 7 „rozhodne súhlasím“. Vyššie dosiahnuté skóre indikovalo vyššiu úroveň emocionálnej inteligencie.

Na zistenie úrovne osobnej pohody študentov vysokých škôl bol použitý Index osobnej pohody (IOP), vyvinutý International Wellbeing Group (2013). Tento nástroj sa zameriava na kognitívnu dimenziu pohody, konkrétne na mieru spokojnosti s rôznymi aspektmi života. Dotazník obsahuje jednu samostatnú otázku, ktorá hodnotí celkovú spokojnosť so životom, a ďalších sedem položiek, ktoré sa týkajú spokojnosti s konkrétnymi oblasťami: životná úroveň, zdravotný stav, dosahovanie cieľov, medziľudské vzťahy, pocit bezpečia, začlenenie do komunity a perspektíva do budúcnosti. Respondenti vyjadrujú svoju spokojnosť na 11-bodovej Likertovej škále od 0 (úplná nespokojnosť) po 10 (úplná spokojnosť). Celkové skóre IOP sa vypočíta ako priemer zo siedmich alebo ôsmich položiek, v závislosti od použitej verzie dotazníka. Výsledné skóre je možné transformovať na percentuálnu škálu od 0 do 100%, čo umožňuje jednoduchšiu interpretáciu. IOP je považovaný za spoľahlivý a validovaný nástroj na meranie subjektívnej pohody.

Matematicko-štatistické spracovanie

Získané údaje boli analyzované pomocou softvérových nástrojov PSPP (verzia 25) a Microsoft Excel. V rámci deskriptívnej analýzy sme využili frekvenčné štatistické metódy, konkrétne výpočet absolútnych počtov (N) a percentuálneho zastúpenia (%). Na overenie vzťahov medzi premennými sme aplikovali bivariačnú analýzu s využitím neparametrickej štatistickej metódy – Spearmanovho korelačného koeficientu. Výsledky boli interpretované pri hladine štatistickej významnosti α = 0,05, čo predstavuje štandardnú hranicu pre posúdenie významnosti zistených vzťahov.

Výsledky

Zisťovanie vzťahu emocionálnej inteligencie a osobnej pohody študentov vysokých škôl
V tabuľke sú zobrazené vzťahy medzi jednotlivými zložkami emocionálnej inteligencie a úrovňou osobnej pohody. Zistilo sa, že osobná pohoda pozitívne súvisí s posudzovaním vlastných emócií (0,000), s ich využívaním (0,000) a s ich reguláciou (0,003). Podobné prepojenia sa ukazujú aj medzi celkovou spokojnosťou so životom a prvkami emocionálnej inteligencie. Tieto zistenia poukazujú na to, že schopnosť uvedomovať si, používať a riadiť vlastné emócie prispieva k vyššej miere osobnej pohody.

Tab. 1 Posúdenia vzťahu emocionálnej inteligencie a osobnej pohody

Diskusia

Pri analýze signifikantných vzťahov sa zistilo, že osobná pohoda pozitívne koreluje s posudzovaním vlastných emócií (0,000), ich využívaním (0,000) a reguláciou (0,003). Podobné prepojenia sa prejavili aj medzi celkovou spokojnosťou so životom a jednotlivými zložkami emocionálnej inteligencie. Výsledky poukazujú na to, že schopnosť rozpoznávať, využívať a riadiť vlastné emócie prispieva k vyššej úrovni osobnej pohody. Výskum, ktorý uskutočnili Shuo a Xuyang (2022) na vzorke čínskych vysokoškolských študentov, preukázal silnú pozitívnu koreláciu medzi emocionálnou inteligenciou a osobnou pohodou. Študenti s vysokou úrovňou emocionálnej inteligencie dokázali lepšie rozumieť vlastným emóciám aj emóciám iných ľudí, čo zlepšilo ich komunikačné schopnosti a efektivitu v sociálnych interakciách. Tieto faktory následne prispeli k zlepšeniu ich osobnej pohody v každodennom živote. Podobné závery priniesli aj zistenia Loi a Pryce (2022), ktorí potvrdili pozitívny vplyv emocionálnej inteligencie na osobnú pohodu. Autori zdôrazňujú, že rozvíjanie emocionálnej inteligencie u študentov môže zlepšiť ich celkovú životnú pohodu a zároveň pôsobiť preventívne proti negatívnym dôsledkom akademického vyhorenia. Empirické dôkazy od viacerých autorov (Nag a kol., 2023; Rany a kol., 2024; Lye a kol., 2023; Shengyao a kol., 2024; Malayila a kol., 2024) potvrdzujú priaznivý vplyv emocionálnej inteligencie na osobnú pohodu vysokoškolských študentov a poukazujú na jej význam pri znižovaní psychickej záťaže.

Záver

Cieľom práce bolo preskúmať vzťah medzi emocionálnou inteligenciou a osobnou pohodou študentov vysokých škôl a identifikovať, ktoré faktory emocionálnej inteligencie najvýraznejšie ovplyvňujú subjektívne vnímanú osobnú pohodu. Na základe analyzovaných teoretických východísk a výsledkov nášho výskumu možno konštatovať, že tento cieľ bol naplnený. Naše zistenia ukazujú, že medzi jednotlivými faktormi emocionálnej inteligencie a osobnou pohodou existujú významné pozitívne korelácie. Najsilnejšie vzťahy sa potvrdili medzi osobnou pohodou a posudzovaním vlastných emócií, ich využívaním a reguláciou. Tieto tri faktory sa ukázali ako kľúčové pre udržiavanie duševnej rovnováhy, spokojnosti so životom a celkovej psychickej pohody. Uvedené teoretické poznatky poukazujú na skutočnosť, že emocionálna inteligencia predstavuje významný faktor ovplyvňujúci osobnú pohodu jednotlivca. Schopnosť rozpoznať, pochopiť a regulovať vlastné emócie, ako aj vnímať emócie iných, predstavuje kľúčový faktor udržiavania duševnej rovnováhy, spokojnosti so životom a prispieva k celkovému psychickému zdraviu. Mnoho výskumov potvrdzuje, že rozvoj emocionálnej inteligencie napomáha k lepšiemu zvládaniu stresových a náročných situácií, buduje pozitívne medziľudské vzťahy a tým zvyšuje kvalitu života. V kontexte študentskej populácie má emocionálna inteligencia obzvlášť dôležitý význam, pretože pomáha zvládať nielen osobné ale aj akademické výzvy, zlepšuje adaptačný proces vo vysokoškolskom prostredí a pôsobí ako ochranný faktor pred negatívnymi dôsledkami psychickej záťaže a vyhorenia. Rozvíjanie emocionálnej inteligencie by malo byť súčasťou podpory osobného rastu a duševného zdravia, čím by nepriamo dochádzalo aj k zvyšovaniu úrovne osobnej pohody jednotlivcov.

Autorka:
PhDr. Valéria Parová, PhD.
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika
Lekárska fakulta, Ústav ošetrovateľstva

Zoznam bibliografických odkazov

AL-QADRI, A. H. – ZHAO, W., 2021. Emotional intelligence and students’ academic achievement. In: Problems of Educations in 21st Century. ISSN 1822-7864, vol. 79, č. 3, 2021.

BAR-ON, R., 1997. The Bar-On Emotional Quotient Inventory (EQ-i): Technical Manual. In: Psicothema. ISSN 0214-9915, vol. 18, 1997, s. 13–25.

DAVIS, T., 2024. What is well-being? Definition, types, and well-being skills. Psychology Today [online]. Dostupné na: https://www.psychologytoday.com/intl/blog/click-here-for-happiness/20190... [cit. 2025-09-23].

DHLIWAYO, P. – COETZEE, M., 2020. Cognitive intelligence, emotional intelligence and personality types as predictors of job performance: exploring a model for personnel selection. In: Journal of Human Resource Management. ISSN 2331-0715, vol. 18, 2020.

DODGE, R. – DALY, A. – HUYTON, J. – SANDERS, L., 2012. The challenge of defining wellbeing. In: International Journal of Wellbeing. ISSN 1179-8602, vol. 2, č. 3, 2012, s. 222–235.

GOLEMAN, D., 1995. La Inteligencia Emocional. London: Vergara, 1995. 397 s. ISBN 9789501516418.

GUASP COLL, M. – PALMER, J. – SANTOS, R. – MUÑOZ, J., 2020. Emotional Intelligence, Empathy, Self-Esteem, and Life Satisfaction in Spanish Adolescents: Regression vs. QCA Models. In: Frontiers in Psychology. ISSN 1049-431, vol. 11, 2020.

INTERNATIONAL WELLBEING GROUP, 2013. Personal Wellbeing Index – Adult (5th ed.). Melbourne: Australian Centre on Quality of Life, Deakin University.

LOON, M. – OTAVE-EBEDE, L. – STEWARD, J., 2019. The paradox of employee psychological well-being practices: An integrative literature review and new directions for research. In: The International Journal of Human Resource Management. ISSN 1466-4399, vol. 30, č. 1, 2019, s. 156–187.

MAALOUF, E. – HALLIT, S. – OBEID, S., 2022. Personality traits and quality of life among Lebanese medical students: any mediating effect of emotional intelligence? A path analysis approach. In: BMC Psychology. ISSN 2050-7283, vol. 10, č. 1, 2022, s. 1–12.

MANCINI, G. – ADRIANI, M. – TASSO, A. – MASCIA, M. L., 2022. Emotional intelligence: Current research and future perspectives on mental health and individual differences. In: Frontiers in Psychology. ISSN 1049-431, vol. 13, 2022.

MARKS, N. – SHAH, H., 2004. A well-being manifesto for a flourishing society. In: Journal of Public Mental Health. ISSN 1746-5729, vol. 3, č. 4, 2004, s. 9–15.
PETRIDES, K. V. – FURNHAM, A. – MIKOLAJCZAK, M., 2007. The location of trait emotional intelligence in personality factor space. In: British Journal of Psychology. ISSN 2044-8295, vol. 98, 2007, s. 273–289.

TAN, T. H. – LEE, J. H., 2022. Residential environment, third places and well-being in Malaysian older adults. In: Social Indicators Research. ISSN 0303-8300, vol. 162, č. 2, 2022, s. 721–738.

WIGINTON, K., 2024. What is emotional intelligence? [online]. Dostupné na: https://www.webmd.com/mental-health/what-is-emotional-intelligence [cit. 2025-09-25].

WONG, C. – LAW, K., 2002. The effects of leader and follower emotional intelligence on performance and attitude: An exploratory study. In: The Leadership Quarterly, roč. 13, s. 243–274. ISSN 1048-9843.