The age difference between child and the requester or requesters for the substitutional family care
Motto: „Každé dieťa má svoj príbeh, ktorý je „originálny“, dieťa potrebuje lásku, starostlivosť a bezpodmienečné prijatie zo strany dospelých“.
Abstrakt: Každé dieťa by malo vyrastať v rodine, keď nie vo svojej biologickej, tak aspoň v náhradnej. Príspevok sa zaoberá úlohou určených ÚPSVR pri sprostredkovaní náhradnej rodinnej starostlivosti medzi dieťaťom a žiadateľom z pohľadu ich vekového rozdielu.
Určený ÚPSVR, ktorý sa nachádza v každom krajskom meste SR, vedie zoznam žiadateľov o pestúnsku starostlivosť alebo osvojenie a vedie aj zoznam detí, ktoré vyrastajú v detských domovoch a boli zaradené do zoznamu detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť formou pestúnskej starostlivosti alebo osvojenia. Žiadatelia o pestúnsku starostlivosť a o osvojenie majú rozličnú vekovú štruktúru.
Kľúčové slová: Dieťa. Rodina. Pestúnska starostlivosť. Osvojenie. Vekový rozdiel.

Abstract: Every child should grow up in a family, at least in substitutional,if not biological one. This contribution is aimed on responsibilites of specific Office of Labour, Social Affairs and family during mediating substitutional family care between child and the requester in regards to age difference.
The specific Office of Labour, Social Affairs and family, which is located in every regional town in Slovakia leads a list of requesters for aupair care or adoption. In addition, it also leads a list of children that grow up in foster houses and were assigned to the list of children, who needs to be mediated a substantional family care by form of aupair care or adoption. The requesters for substantional care and for adoption have a various age structure.
Key words: Child. Family. Aupair care. Adoption. Age difference.

Foto: Peter Marek (2018)

Úvod

Spoločenské zmeny prinášajú so sebou okrem iného aj zmeny, ekonomické, hospodárske, zmeny v spôsobe života a životnom štýle a v neposlednom rade aj zmeny v rodinách, zmeny v plánovaní rodiny a rodičovstva. Mladí ľudia uzatvárajú manželstvá v neskoršom veku, je moderné žiť len tak v partnerských vzťahoch, prípadne osamote. Plánovanie rodiny je podmienené ekonomickým zabezpečením, určitými štandardami, primeraným bývaním a samozrejme aj istou zodpovednosťou. Kým na jednej strane mnoho mladých ľudí presúva plánovanie rodiny na neskoršie obdobie, do neskoršieho fyzického veku, na strane druhej nie veľmi počítajú s tým, že s pribúdajúcim vekom prichádzajú aj isté problémy v reprodukčnej oblasti. Zvyšuje sa počet manželov, ktorí nemôžu splodiť svoje vlastné dieťa a tak sú odkázaní na iné alternatívne riešenia, ktorými sú pestúnska starostlivosť a osvojenie.

Manželia, či aj jednotlivci, ktorí sa rozhodnú pre niektorú z foriem náhradnej rodinnej starostlivosti sú po absolvovaní potrebných úkonov zapísaní do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť. Za posledné roky sa výrazne zvyšuje počet žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť, čo spôsobuje, že sa predlžuje aj čakacia doba na sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti medzi dieťaťom a žiadateľom. Dlhé, niekoľko ročné čakanie zvyšuje aj vekový rozdiel medzi dieťaťom a žiadateľom. Kým sa žiadatelia o náhradnú rodinnú starostlivosť dostanú k fáze sprostredkovania s dieťaťom/deťmi, ich vek za roky čakania na dieťa môže narásť aj o niekoľko rokov.

Cieľom tohto príspevku je poukázať na problémy, ktoré môžu nastať pri sprostredkovaní náhradnej rodinnej starostlivosti medzi dieťaťom a žiadateľom z pohľadu vekového rozdielu.

Pestúnska starostlivosť

Pestúnska starostlivosti nemá v zákone presne vymedzený vekový rozdiel medzi dieťaťom a pestúnom, nakoľko pestúnska starostlivosť je vytvorenie náhradného rodinného zázemia pre dieťa, ktoré nemôže z rôznych dôvodov byť prechodne alebo dlhodobo vychovávané svojimi rodičmi, prípadne inými rodinnými príslušníkmi, či príbuznými. Pestúnska starostlivosť je považovaná za tzv. „prechodnú stanicu“, kým si biologickí rodičia neupravia svoje bytové a sociálne pomery. Z praxe však vyplýva fakt, že návrat dieťaťa do jeho biologickej rodiny je nízky. Deti, ktoré boli zverené do pestúnskej starostlivosti ostávajú u pestúnov až do dospelosti, prípadne kým neukončia svoje vzdelanie (väčšinou stredoškolské), resp. až kým sa neosamostatnia. V pestúnskej starostlivosti sa deti prirodzene adaptujú na pestúnsku rodinu a dlhodobým spolužitím sa časom medzi pestúnmi a deťmi vytvorí citová väzba taká, ako medzi rodičmi a deťmi. V ponímaní zákona však pestúnska starostlivosť má charakter len dočasnej starostlivosti, ktorá nie je trvalým riešením pre dieťa a končí plnoletosťou dieťaťa.

Osvojenie

V prípade osvojenia vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. (Zákon č. 36/2005 Z. z.). Osvojenie je považované za trvalé riešenie na celý život, preto aj zákon č. 305/2005 § 99 ods. 1 hovorí: ,,Medzi osvojencom a osvojiteľom musí byť primeraný vekový rozdiel.“ Ako uvádza Pavelková. B. v komentári v Zákone o rodine: ,,Cieľom osvojenia je simulovať čo možno najpresvedčivejší skutočný rodinnoprávny vzťah rodičia – dieťa“ (C. H. Beck, 2011, str. 564). Určený ÚPSVR musí preto pri sprostredkovaní náhradnej rodinnej starostlivosti rozhodovať v záujme dieťaťa, pričom sa stretáva s určitými problémami, ktoré s vekovým rozdielom súvisia. Osvojenie je pre dieťa trvalé riešenie.

Primeraný vekový rozdiel medzi dieťaťom a žiadateľom

Určené úrady ÚPSVR, ktoré sprostredkúvajú náhradnú rodinnú starostlivosť sa v poslednom období stretávajú s problémom, „vekový rozdiel medzi dieťaťom a žiadateľom“.

Ako sme už spomínali, v náhradnej rodinnej starostlivosti ide o deti vhodné na pestúnsku starostlivosť alebo na osvojenie a žiadateľov o pestúnsku starostlivosť a osvojenie. Väčšina žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť preferuje osvojenie pred pestúnskou starostlivosťou, pričom počet detí vhodných do pestúnskej starostlivosti je podstatne vyšší ako detí vhodných na osvojenie.

Keď sa zamyslíme, aký vekový rozdiel by mal byť medzi dieťaťom v náhradnej rodinnej starostlivosti a žiadateľom, je potrebné zobrať do úvahy niekoľko faktorov:

1. Odkladanie podania žiadosti na určený ÚPSVR – Žiadatelia o NRS si podávajú žiadosť často až po vyčerpaní všetkých pokusov asistovanej reprodukcie, kedy sú už často vo veku, ktorý hraničí s biologickou možnosťou mať vlastné dieťa. Osobitne sa posudzuje vek žiadateliek, keďže muži môžu mať deti aj vo vyššom veku, pričom u ženy je reprodukčná schopnosť obmedzená viac vekom.
2. Nevedomosť ľudí ohľadom žiadosti o náhradnú rodinnú starostlivosť. - Ľudia často nevedia, že snaha o vlastné biologické dieťa sa nevylučuje s paralelným podaním žiadosti o NRS. Zároveň môžu žiadatelia o náhradnú rodinnú starostlivosť požiadať aj o odklad z rôznych dôvodov, ktoré prináša život. Počas odkladu žiadatelia postupujú v poradovníku smerom hore a sú oslovení vo veci sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti až vtedy, keď si odklad zrušia. Samozrejme odklad nemôže mať dlhodobý charakter.
3. Predĺženie čakacej doby na dieťa – Čakacia doba na dieťa sa neustále predlžuje v dôsledku zvyšovania sa počtu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť. Aj keď sú žiadatelia zapísaní vo veku, ktorý je ,,primeraný“, ťažko sa dá odhadnúť, kedy postúpia v poradovníku na prvé miesto. Všetko sa odvíja od požiadavky a kritérií žiadateľov na prijatie dieťaťa/detí do rodiny. Pokiaľ sa žiadatelia dostanú k preferovanému dieťaťu, ich vek sa môže zvýšiť aj o niekoľko rokov, čo spôsobuje potom problémy v rozhodovaní súdu o zverení dieťaťa do ich starostlivosti.
4. Kritéria žiadateľov na dieťa – Požiadavky žiadateľov na dieťa/deti bývajú od novorodeneckého veku do niekoľkých rokov veku dieťaťa, (napr. 0 – 6 rokov), najčastejšie však od 0 do 1 roka veku dieťaťa, kedy je ešte adaptácia dieťaťa na žiadateľov, na vzťahovú väzbu a nové prostredie najprijateľnejšia. Zvyšuje sa počet žiadateľov, ktorí majú záujem o prijatie súrodencov, súrodeneckej dvojice. Ďalšou preferenciou žiadateľov je pôvod dieťaťa - majoritného etnikum, fyziologicky zdravé, vhodné na osvojenie, pričom takýchto detí je málo. U väčšiny detí sú ich matky drogovo závislé, HCV pozitívne a matky, ktoré majú syfilis. Často ide kombináciu uvedených diagnóz. Väčšina detí však po svojich matkách ochorenia nezdedia, resp. sa deti preliečia. Takmer u 90 % žiadateľov je preferovaný záujem o dieťa majoritného etnika a podstatne je nižší záujem o deti iného etnického pôvodu.
5. Formy náhradnej rodinnej starostlivosti a nepomer počtu ,,žiadaných“ detí k počtu „žiadateľov“ - Neposledným kritériom žiadateľov je forma náhradnej rodinnej starostlivosti. U viac ako 90 % žiadateľov je preferovaná forma osvojenia pred pestúnskou starostlivosťou, pričom počet detí do pestúnskej starostlivosti je podstatne vyšší, ako detí na osvojenie.
6. Nedostatočné vnímanie budúcnosti – Žiadatelia o NRS sa vo svojom aktuálnom veku cítia vitálni a schopní zabezpečovať výchovu a starostlivosť o dieťa, v čase jeho osvojovania. Zabúdajú však na veľmi dôležitý fakt, „ku svojmu veku pripočítať minimálne 18 rokov života“, t.j. kým bude dieťa plnoleté. Taktiež zabúdajú aj na „pohľad dieťaťa“, jeho vnímanie veku rodičov ako „starých“, napr. v porovnaní s rodičmi svojich rovesníkov.

Určený ÚPSVR Bratislava vedie žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť vo veku od 25 rokov až do 60 rokov, čo predstavuje rozdiel veku takmer 2 generácií, pričom pribúdajú žiadatelia vo veku 40 rokov a viac. Pribúdajú teda žiadatelia, ktorí sa stávajú biologickými rodičmi vo veku, kedy by do ich života mala prichádzať skôr rola starého rodiča, než rodiča, teda vstupujú do „statusu rodiča“ vo veku rozdielu jednej generácie. Stať sa biologickým rodičom vo veku „post produkčnom“, môže byť náročné a vyžiada si nemalé úsilie zo strany žiadateľov.

Záver

Základom každej spoločnosti je rodina, formálna či neformálna, úplná alebo neúplná, v ktorej sa deti vychovávajú, vytvárajú sa sociálne väzby a vzťahy, prijímajú vzory správania a hodnoty a vyrastá budúca generácia, preto rodičovstvo a materstvo by sa nemali odkladať. Človek často nemôže ovplyvniť vek, kedy stretne životného partnera, ani to, či nebude mať jeden z nich problém mať vlastné biologické dieťa.

V prípade, že prídu životné okolnosti, ktoré prinútia jednotlivca, či manželov riešiť si túto životnú situáciu podaním si žiadosti o náhradnú rodinnú starostlivosť, nemalo by to byť v neskoršom veku. Ak by sa tak stalo, že sa rozhodnú pre dieťa v neskoršom veku, mali by títo žiadatelia okrem svojej túžby po dieťati, myslieť hlavne na dieťa, na jeho vek, na jeho potreby a svoju schopnosť poskytovať primeranú starostlivosť a výchovu dieťaťu aj vo svojom neskoršom veku. V takomto prípade by bolo snáď vhodnejšie zo strany žiadateľov zvažovať skôr formu pestúnskej starostlivosti, než osvojenia.

Úplne na záver je potrebné ešte uviesť, aby si potenciálni žiadatelia o náhradnú rodinnú starostlivosť zistili potrebné informácie u odborníkov, najmä sociálnych pracovníkov ÚPSVR, ktorí majú v agende náhradnú rodinnú starostlivosť a neprijímať úvahy a príspevky na rôznych internetových fórach, ktoré realitu často skresľujú a neposkytujú relevantné informácie.

Autor: Mgr. Zuzana Haťapková
Autorka príspevku pôsobí na ÚPSVR Bratislava, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
ZOZNAM LITERATÚRY:

PAVELKOVÁ, M. 2011. Zákon o rodine. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2011. 680 s. ISBN 978-80-8960-315-2.

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.