Human rights and their application in helping poor families

Abstrakt: Príspevok približuje chudobu a ľudské práva rodín v núdzi. Následne predstavuje aplikáciu ľudských práv pri pomoci rodinám v hmotnej a sociálnej núdzi v občianskom združení Maják nádeje.
Kľúčové slová: Chudoba. Ľudské práva. Ochrana. Rodiny v núdzi. Maják nádeje.

Abstract: The article approaches poverty and human rights of families in need. Then it presents the application of human rights in helping families in material and social need in the civic association Lighthouse of Hope.
Key words: Poverty. Human rights. Protection. Families in need. Lighthouse of Hope.

Maják nádeje - program tvorivé dielne

Drug Monitoring System - MSDL suitable for people who take long-term medication in social facilities and at home (research results)

Abstrakt: Hlavnou témou je monitorovací systém dávkovania liekov, zvaný ako MSDL, a liekový manažment v zariadeniach sociálnych služieb. Cieľom je poskytnúť základné informácie o liekovom manažmente, klientoch zariadení sociálnych služieb a predpisovaní nevhodných liekov. V rámci výskumu ide o preskúmanie manažmentu liekov v zariadeniach sociálnych služieb so zameraním na oblasti predpisovania, podávania a odpadu z liekov.
Kľúčové slová: Zariadenie sociálnych služieb, Klient, Liek, MSDL.

Abstract: The main topic is the drug monitoring system called MSDL and drug management in social services facilities. The aim is to provide basic information about drug management, clients of social services facilities and prescription of inappropriate medicines. The work is a review of the management of medicines in social services facilities focusing on the areas of prescription, administration and drug waste.
Keywords: Social service facility, Client, Medicine, MSDL.

Limity a možnosti manažmentu sociálnych služieb spojené s ubytovaním

Abstract:
Introduction: Nursing and residential homes facility should maintain a current, accurate and reliable record of the drugs prescribed and given to a resident. The correct use of a medication chart can meet this requirement. We dealt with the issue in which we specify that Nursing and residential homes facility should maintain a current, accurate and reliable record of the drugs prescribed and given to a resident.
Objective: The aim of the work was to specify the correct use of a medication chart. The hard-copy of Nursing and Residential homes Medication Chart aims to provide a standard form for the prescription, dispensing and administration of drugs.
Methodology: The partial objectives include comprehensive record in drug use that should facilitate communications between health professionals.
Results: Medication record charts (medication administration charts MAR) reduce the risk of prescribing, dispensing and administration error through standardised presentation of medicines information for an individual patient. It also standardises the way medicines information is presented in all high-risk healthcare settings. Conclusion: Based on practice results, we concluded that benefts of Medication records charts or at least a series of best practice principles for the design and use of a Medication Chart, comes from having a greater awareness that the prescribing process can result in direct patient harm and a greater awareness of the strategies and processes to minimise this harm.
Key words: Medication record charts, medication administration charts, MAR, nursing and residential home, nurse.

Abstrakt:
Úvod: Zariadenia sociálnych služieb by mali viesť aktuálny, presný a spoľahlivý záznam o predpísaných liekoch a ich podávaní klientom/pacientom. Správne použitie liekovej schémy môže splniť túto požiadavku. Zaoberali sme sa otázkou, v ktorej uvádzame, že zariadenia sociálnych služieb by mali viesť aktuálny, presný a spoľahlivý záznam o liekoch predpísaných a poskytovaných klientovi/pacientovi.
Cieľ: Cieľom práce bolo špecifikovať správne použitie liekovej schémy. Zariadenia sociálnych služieb a liekové záznamy majú za úlohu poskytnúť štandardnú formu v rámci predpisovania, vydávania a podávania liekov.
Metodika: Medzi čiastkové ciele patrí úloha komplexných záznamov o užívaní liečiv, ktoré by mal uľahčiť komunikáciu medzi zdravotníckymi pracovníkmi.
Výsledky: Tabuľky záznamov o liekoch znižujú riziko predpísania, výdaja a chyby pri podávaní liekov prostredníctvom štandardizovaného predkladania informácií o liekoch jednotlivým pacientom. Štandardizuje sa tiež spôsob prezentácie informácií o liekoch vo všetkých rizikových zdravotníckych zariadeniach.
Záver: Na základe výsledkov z praxe sme dospeli k záveru, že výhody záznamov o liekoch alebo aspoň série zásad osvedčených postupov pri navrhovaní a používaní liekovej schémy vychádzajú z väčšej informovanosti o tom, že proces predpisovania môže mať za následok priame poškodenie pacienta a tým sa zvyšuje väčšie povedomie o stratégiách a procesoch na minimalizovanie tohto poškodenia.
Kľúčové slová: Liekový záznam, zariadenia sociálnych služieb, sestra.

Analysis of methods of helping families in material and social need through the activities of the civil association Lighthouse of Hope

Abstrakt: Príspevok predstavuje činnosť občianskeho združenia Maják nádeje, ktoré pomáha rodinám v hmotnej a sociálnej núdzi. V príspevku podrobne analyzujeme možnosti pomoci rodinám v núdzi, a to ako priame metódy, tak aj aktivity zamerané na verejnosť.
Kľúčové slová: Chudoba. Rodiny v núdzi. Maják nádeje. Sociálna exklúzia. Sociálna pomoc.

Abstract: The article presents the activities of the civil association Lighthouse of Hope, which helps families in material and social need. In this article, we analyze in detail the possibilities of helping families in need, both direct methods and activities aimed at the public.
Key words: Poverty. Families in need. Lighthouse of Hope. Social exclusion. Social help.

MSDL – monitorovací systém dávky liekov

Centrum sociálnych služieb SIBÍRKA pre deti a dospelých je prvým zariadením na Slovensku a v EÚ a okolitých štátoch (Maďarsko, Česká republika, Poľsko, Rakúsko), ktoré začalo využívať nový inovatívny princíp dávkovania liekov pre svojich klientov. Tento pilotný projekt MSDL bol spustený v Centre sociálnych služieb SIBÍRKA v Bratislave v októbri 2019. CENTRUM poskytuje sociálne služby pre 40 klientov.

Abstract: Giving the medications, nurse should pay attention to the principles of “six of rights", namely: right of patient, right medication, right dose, right way, right time, and right documentation. There are more than a half of nurses in a ward who are not providing medications in accordance with the Standard Operational Procedure (SOP). The purpose of this study was to determine of the relationship between applications of Standard Operational Procedure (SOP) six rights of medication administration by nurses and patient satisfaction.
Methods: This study was using cross sectional design. There were 12 respondents taken by accidental sampling. This research was conducted in February 2019. Data collection used questionnaires and observation. Chi-Square test was used to analyze data. It can be known from 30 respondents who had six right in application of medication administration was performed good (50%) then respondents were satisfied (50%).
Results: The results showed the significant relationship between the six rights of medication administration by nurse and the level of patient satisfaction (p = 0.003).
Conclusion: It can be inferred that the higher interaction that occurs between nurse and patient in applying the principles of medication administration, it will higher patient satisfaction. Nurses suggested applying the six rights during medication administration.
Keywords: Medication error, Nursing homes, Nursing staff, Social knowledge.

Summary: Nursing and residential homes facility should maintain a current, accurate and reliable record of the drugs prescribed and given to a resident. The correct use of a medication chart can meet this requirement. The hard-copy of Nursing and Residential homes Medication Chart aims to provide a standard form for the prescription, dispensing and administration of drugs. In addition to providing a comprehensive record, it should facilitate communications between health professionals who are unlikely to visit nursing and residential facilities at the same time. The chart will also enable pharmacists to supply most drugs without the need for a separate prescription. This should reduce transcription errors and avoid delays in the supply of medicines.
Keywords: Medication error, Nursing homes, Nursing staff, Social knowledge.

Drug Monitoring System - MSDL suitable for people who take long-term medication in social facilities and at home (research)

Abstrakt: PhDr. et Bc. TÓTH, Marcel: Monitorovací systém dávkovania liekov – MSDL vhodný pre osoby, ktoré dlhodobo užívajú lieky v zariadeniach sociálnych služieb a v domácom prostredí (výskum).
Hlavnou témou je monitorovací systém dávkovania liekov, zvaný ako MSDL, a liekový manažment v zariadeniach sociálnych služieb. Cieľom je poskytnúť základné informácie o liekovom manažmente, klientoch zariadení sociálnych služieb a predpisovaní nevhodných liekov. V rámci výskumu ide o preskúmanie manažmentu liekov v zariadeniach sociálnych služieb so zameraním na oblasti predpisovania, podávania a odpadu z liekov. Článok je rozdelený do štyroch kapitol, ktoré sa jednotlivo zaoberajú zariadeniami sociálnych služieb, predpisovaniu liekov, liekovým záznamom a liekovým odpadom.
Kľúčové slová: Zariadenie sociálnych služieb, Klient, Liek, MSDL.

Abstract: PhDr. Et Bc. TOTH, Marcel: Drug Monitoring System - MSDL suitable for people who take long-term medication in social facilities and at home (research).
The main topic is the drug monitoring system called MSDL and drug management in social services facilities. The aim is to provide basic information about drug management, clients of social services facilities and prescription of inappropriate medicines. The work is a review of the management of medicines in social services facilities focusing on the areas of prescription, administration and drug waste. The work is divided into four chapters, which deal individually with the facilities of social services, drug prescription, drug records and drug waste.
Keywords: Social service facility, Client, Medicine, MSDL.

Monitoring system for drug delivery suitable for elderly people who have been using medicines for long periods in social care facility and at home environment
Abstrakt: PhDr. et Bc. TÓTH, Marcel: Monitorovací systém dávkovania liekov – MSDL vhodný pre osoby, ktoré dlhodobo užívajú lieky v sociálnych zariadeniach a v domácom prostredí.
Hlavnou témou tohto príspevku je monitorovací systém dávkovania liekov, zvaný ako MSDL, a liekový manažment v zariadeniach sociálnych služieb. Cieľom príspevku je poskytnúť základné informácie o liekovom manažmente pre klientov v zariadení sociálnych služieb. Základom je preskúmanie manažmentu liekov v zariadeniach sociálnych služieb so zameraním na oblasti predpisovania liekov zo strany ošetrujúceho lekára a špecialistu, podávania a likvidácia liekov.
Kľúčové slová: Zariadenie sociálnych služieb, Klient, Liek, MSDL.

Abstract: PhDr. Et Bc. TOTH, Marcel: Drug Monitoring System - MSDL suitable for people who take long-term medication in social facilities and at home.
The main topic is the drug monitoring system called MSDL and drug management in social services facilities. The aim is to provide basic information about drug management for service users in social services facilities and prescription of inappropriate medicines. Basic is a review of the management of medicines in social services facilities focusing on the areas of prescription, administration and drug waste.
Keywords: Social service facility, Client, Medicine, MSDL.

Obr. 1: Lieková karta. Zdroj: www.msdl-mojelieky.sk

Tras rúk, zahmlené videnie či extrémna únava. Takto mnohokrát začína ‘príbeh‘ s desivým názvom, zvaným SKLERÓZA MULTIPLEX. Postihuje najmä ženy, a ak nehovoríme o úrazoch, je najčastejším dôvodom invalidizácie mladých ľudí. Toto chronické autoimunitné ochorenie poškodzuje centrálny nervový systém, a celosvetovo sa na neho lieči viac ako 2,5 milióna ľudí.

Počet pacientov a pacientiek s ochorením Skleróza multiplex (SM) stále narastá. V prípade povedomia o tomto závažnom ochorení sa to však, žiaľ, povedať nedá. Organizácia ‘Spolu môžeme’ sa to snaží zmeniť.

Determinants characterizing the life of a caregiver treating an individual with Alzheimer’s disease
Abstrakt: Alzheimerové ochorenie predstavuje v súčasnej dobe vážny spoločenský problém, nakoľko predĺžením ľudského života sa tento typ demencie objavuje čoraz častejšie. O pacientov s Alzheimerovým ochorením sa v mnohých prípadoch starajú rodinní príslušníci, ktorí blízkemu jedincovi poskytujú nepretržitú dvadsaťštyri hodinovú starostlivosť. Cieľom kvalitatívneho výskumu, ktorého výsledky vo vedeckej štúdii uvádzame, bolo popísať u opatrovateľov jedincov s Alzheimerovým ochorením tie determinanty, ktoré spôsobujú stres, zmapovať hlavné oblasti záťaže na opatrovateľov a zároveň identifikovať emócie, ktoré opatrovatelia – participanti počas výskumu najčastejšiemu popisovali. Výskum bol realizovaný metódou focus group a prebiehal v poradni špecializovaného sociálneho poradenstva v Krompachoch. Ako determinanty stresu sme identifikovali predovšetkým neschopnosť jedinca s Alzheimerovým ochorením vnímať realitu, rozumieť hovorenému slovu, možnosť úteku z domu, ale aj o to, že jedinec s Alzheimerovým ochorením vykazuje často známky popudlivosti a podráždenosti. Dopad starostlivosti o jedinca s Alzheimerovým ochorením vytvára u opatrovateľa citovú, fyzickú a finančnú záťaž, ale opatrovatelia popisujú aj výrazné pocity osamelosti. Najvýraznejšie popisovanou emóciou uvádzanou zo strany participantov bol hnev a smútok. Tento hnev pramenil z reálnej nemohúcnosti prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu blízkeho človeka a z toho, že opatrovatelia žili v neustálom strachu z možných komplikácii pri zabezpečovaní každodennej starostlivosti. V kontexte výskumu sme došli aj k zaujímavému zisteniu týkajúceho sa emocionálneho prežívania opatrovateľov v paradigme straty pozitívnych spomienok na rodinného príslušníka a to pred vznikom ochorenia.
Kľúčové slová: Alzheimerové ochorenie. Starostlivosť. Demencia. Opatrovateľ. Determinanty.

Abstract: Alzheimer’s disease is currently a serious social problem, because by prolonging human life this type of dementia appears more and more often. Patients with Alzheimer’s disease are in many cases treated by family members who provide 24 hour continuous care to a close person. The aim of the qualitative research, which we report in the scientific study, was to describe stressors in caregivers of individuals with Alzheimer’s disease, to map the main areas of burden on caregivers and to identify the emotions that the caregivers – research participants described most frequently. The research was conducted using the focus group method and was conducted in specialized social counselling in Krompachy. The inability of an Alzheimer’s individual to perceive reality, understand the spoken word, possibility of homelessness, but also that the individual with Alzheimer’s disease often shows signs of snappishness and irritability were identified as stress determinants. The impact of the care of an individual with Alzheimer’s disease creates an emotional, physical and financial burden on the caregiver, but the carers also describe strong feelings of loneliness. The most strikingly described emotion presented by the participants was anger and sadness. This anger arose from the real impotence to contribute to improving the health of a close person, and that caregivers lived in constant fear of possible complications in providing daily care. In the context of the research we also found an interesting finding regarding the emotional survival of caregivers in the paradigm of the loss of positive memories of a family member before the onset of the disease. Loss of positive memories has triggered acute sadness with participants and was identified by most participants.
Key words: Alzheimer’s disease. Care. Dementia. Caregiver. Determinants

Nutrition and hydration in curative and preventive care for the seniors
Abstrakt: Výživa a primeraná hydratácia plnia dôležitú úlohu v starostlivosti o seniorov. Výživa ovplyvňuje celkový stav organizmu, telesnú a duševnú pohodu, odolnosť voči infekciám a urýchľuje hojenie rán. V ústavných zariadeniach dietoterapia, racionálna výživa a hydratácia patria k najčastejším intervenciám komplexnej liečby seniorov.
Cieľom príspevku je prezentovať zameranie intervencii v starostlivosti o výživu a hydratáciu seniorov, ako aj reálne možnosti spolupráce v ústavných zariadeniach.
Výskumný súbor a metódy: Výskumný súbor tvorilo 229 sestier zo zariadení sociálnych služieb a zdravotníckych zariadení v SR. Pri narrative review to boli dokumenty vybraté pomocou kľúčových slov. Metódami výskumu boli narrative review a dotazník vlastnej konštrukcie. Dotazník bol rozdelený na dve časti. Prvá časť obsahovala oblasti nefarmakologickej liečby a respondenti označili na Likertovej škále stupeň dôležitosti. Druhá časť bola podrobne zameraná na intervencie a respondenti označovali na Frekvenčnej škále, ako často intervencie realizujú.
Výsledky výskumu: sú súčasťou projektu KEGA- Možnosti interdisciplinárnej kooperácie pri realizovaní nefarmakologickej liečby seniorov v ústavných zariadeniach. Výsledky sú uvádzané v absolútnych číslach, percentách, priemerných a modálnych hodnotách.
Na základe vyhľadaných štúdii v databázach Scopus, Web of Science, ProQuest Central sme zistili, že výživa a hydratácia sú súčasťou komplexnej liečby seniorov. Najviac článkov bolo venovaných výžive a hydratácii u seniorov s kognitívnou poruchou a demenciou (115), poruchách vylučovania (98) a krehkých seniorov.
Vyhodnotením dotazníka sme zistili, že hydratácia dosiahla priemerné skóre 1,07, výživa 1,03. Pri zameraní na jednotlivé intervencie bolo priemerné skóre v oblasti hydratácia 2,85. V oblasti výživa 2,57. V oblasti hydratácia sa sestry zameriavajú na: edukáciu (1,18), časté podávanie tekutín (1,22). V oblasti výživa sa sestry zameriavajú na: edukáciu (1,34), pravidelné stravovanie podľa režimu zariadenia (1,41), podávanie liečebnej výživy (1,61).
Záver: Výživa a hydratácia patria k hlavným intervenciám nefarmakologickej liečby a naďalej je im dôležité venovať pozornosť. Rezervy sú v interdisciplinárnej spolupráci a v podávaní výživy a tekutín enterálne a parenterálne.
Kľúčové slová: Výživa. Hydratácia. Interdisciplinárna spolupráca. Intervencie sestry. Projekt KEGA.

Abstract: Current topics of supervision in practice Supervision in Slovakia has reached a solid position and its practice is considered an effective tool to search for and utilize potential and innovation for a high quality of work with clients. Supervision has legislative support in social services and has been carried out for a few years. The current state of social services creates space for resolving topical issues of supervision in practice for workers and organizations providing this type of service. These issues serve as a mirror reflecting what it is like to work in social services, how the management functions and what the position of social services in the society is. There are many legal conditions that organizations providing social services must follow and accept so that the quality of the service is in accordance with European standards which are implemented also in recent legislation. Current topics, which are communicated by supervisees, indicate that the conditions required for meeting the quality standards are not equal and they do not reflect the actual state within organizations (especially in public services). We will introduce some issues which are frequently discussed and analysed in order to outline the actual state of social services from the perspective of supervisors, supervision and supervisees.
Key words: Supervision. Supervisor. Supervisee. Social Services. Quality

Manažment rizík je súčasťou strategického riadenia aj plánovania každej úspešnej organizácie, nevynímajúc ani organizácie poskytujúcej sociálne služby. Manažment rizík máme spracovaný v učebných osnovách pre manažérov kvality z pohľadu riadenia kvality. Pracovný život v zariadeniach sociálnych služieb nám však ukazuje naliehavú potrebu prípravy a vzdelávania nielen top manažmentu v tejto oblasti, ale aj stredného a nižšieho odborného personálu, ktorý zodpovedá za príjem klienta, a alebo je v priamom kontakte s klientom.

Tou témou som sa začala zaoberať v roku 2010. Keď sme ju otvorili na odbornej konferencii v Skalici, dúfala som, že sa otvorí priestor pre odbornú diskusiu. Havarijné stavy v zariadeniach sociálnych služieb a z nich vyplývajúce riziká sa riešia priebežne podľa finančných kapacít poskytovateľov a samotných zriaďovateľov. Riziká môžu spôsobiť nielen škody na majetku, ale aj na živote. Cenu ľudského života definujeme ako peňažnú čiastku, ktorú je spoločnosť ochotná vynaložiť na záchranu ľudského života. (Procházková,2010) Často sa vyhovárame na to, že nie sú peniaze. Ale riadenie rizík nestojí a ani nepadá na financiách. Riadenie rizík je aj záležitosťou ľudských zdrojov. Tam, kde nevieme získať financie, tam je potrebné použiť odborné vedomosti, zručnosti aj spôsobilosť všetkých zúčastnených pracovníkov. Samotný zákon o sociálnych službách 448/2008 Z.z. nám predkladá povinnosť riadiť riziká. Naši dlhoroční klienti nás požiadali pripraviť vzdelávací modul k danej problematike.

Foto: Peter Senko (2006)

FRIDLOVA, K. 2015. Bazální stimulace pro pečující, terapeuty, logopedy a speciální pedagogy. Praktická příručka pro pracující v sociálních službách, dlouhodobé péči a ve speciálních školách. Asociace poskytovatelů sociálních služeb ČR 2015. Kleinwächter: Frýdek-Místek 216 s. ISBN 978-80-904668-9-0

Publikácia je výsledkom dlhoročných praktických skúseností autorky s konceptom bazálnej stimulácie. Mala by byť uceleným návodom na implementáciu konceptu do terapeutickej alebo ošetrovateľskej praxe. Autorka uvádza: „Bazálna stimulácia je koncept, ktorý sa neustále vyvíja, prispôsobuje sa novým výsledkom vedeckého výskumu, potrebám praxe, meniacej sa dynamike spoločnosti a tiež s tým súvisiacou starostlivosťou.“ Táto publikácia je spísaná na podklade súčasných téz autorov konceptu a zahraničných kolegov – odborníkov, ktorí koncept rozvíjajú v rôznych oblastiach od starostlivosti o nezrelých novorodencov, osoby s postihnutím, v intenzívnej starostlivosti o osoby s neuromuskulárnymi deficitmi až po starostlivosť o seniorov a paliatívnu starostlivosť. V publikácii sú zahrnuté aj osobné skúsenosti autorky s konceptom z pohľadu ošetrujúceho, pedagóga, certifikovaného lektora a supervízora konceptu. Ďalším materiálom na napísanie publikácie sú poznatky od zahraničných kolegov, ktorí boli prvými certifikovanými lektormi konceptu a dnes sú sami autormi odborných publikácií.